Slovník: D-F

Damara – 1. rod vysokých ihličnanov (Agathis) rozšírených najmä na južnej pologuli; 2. živica z týchto stromov.

Datľovník – druh palmy s kmeňom vysokým až 30 m; palma datľová.

Dealpín – vysokohorská rastlina; dealpínska rastlina.

Dedičnosť – schopnosť živých organizmov uchovávať a odovzdávať svojmu potomstvu vlastnosti charakteristické pre daný druh i odrodu. Je to podobnosť rodičov a ich potomkov vo všetkých znakoch i vlastnostiach.

Deleácia – strata interkalárnej časti chromozómu.

Dendrológia – oddiel botaniky, náuka o pestovaní drevnatých a kriačkových rastlín.

Dermatoplast – bunka obtiahnutá bunkovou blanou.

Deuterofloém – lyková časť cievneho zväzku, vznikajúca činnosťou druhotného meristému (delivého pletiva).

Dexiotropný – pravotočivý.

Diécia – výskyt samčích kvetov na jednom, samičích na inom indivíduu príslušnej taxonomickej skupiny; dvojdomosť.

Dichogamia – jav, keď peľnice a blizny nedozrievajú súčasne.

Dichopódium – typ monopodiálneho (jednoosového) rozkonárenia, pri ktorom sa dcérska os vyvinie abnormálne mohutne, mocne zatlačí hornú časť materskej osi nabok a sama sa postaví a rastie v smere materskej osi.

Diklínia – výskyt iba jedného typu funkcieschopných pohlavných orgánov na jednom indivíduu; unisexualizmus, oddelené pohlavie; gonochorizmus, jednopohlavnosť.

Diktyospóra – viacbunková spóra, ktorá je priečne aj pozdĺžne rozdelená.

Dimonécia – výskyt pohlavne dvojakých jednopohlavných kvetov na tom istom jedincovi.

Disimilácia – dýchanie rastlín (opak asimilácie), je biologický proces, pri ktorom rastliny prijímajú kyslík a vydávajú oxid uhličitý.

Dlaňovito zložený list – označenie pre list s viacerými lístkami, ktoré vychádzajú vejárovito z jedného bodu a sú tvarované ako dlaň, ako napr. pri aralkovci (pozri aj zložený list).

Drevité rastliny – rastliny s jedným alebo s viacerými silne zdrevnatenými kmienikmi a konárikmi, ako napr. bugénvilea.

Drevnatý odrezok – tvrdý výhonok na konci rastového obdobia z vyzretého dreva opadavých a vždyzelených drevín.

Druh – príslušníci jedného rodu sa označujú ako druhy. Potomkovia jedného druhu vypestovaní zo semien majú druhovú pôvodnosť (pravosť) a rovnaké hlavné vlastnosti. Názov rastliny pozostáva najmenej z dvoch označení, a síce rodu a druhu, napr. Coleus (rod) blumei (druh). Pozri aj rod a čeľaď.

Drupa – plod s vonkajšou šťavnatou vrstvou a semenom, obaleným tvrdým obalom, tvoriacim kôstku; kôstkovica.

Dryádka – drobný ozdobný krík s veľkými bielymi kvetmi.

Durman – druh krovitej až stromčekovitej, prudko jedovatej rastliny pôvodom z Peru s bielymi žltožilkovanými kvetmi; datura.

Duzén – druh zákrpkového podpníka, vhodný pre slabo rastúce sorty, pre väčšie a veľké tvary.

Dvojročná rastlina – rastlina, ktorá potrebuje dva roky, aby vyklíčila a ukončila svoj životný cyklus. V prvom roku vytvára listy a v druhom kvety, ako napríklad náprstník. Potom by sa rastlina mala vyhodiť, pretože sotva bude ešte raz kvitnúť. Pozri aj jednoročné rastliny a trvalky.

Écium – prášivka výtrusných húb.

Efarmóza – podobnosť rastlín rôznych skupín, ktoré rastú v rovnakých podmienkach prostredia.

Efydrogamia – opeľovanie vodomilných rastlín nad vodou.

Egreš – záhradný ker; sladký dužinatý plod tohto kra.

Echmea – druh izbového kvetu s dlhými dužinatými listami.

Ekblastáza – prerastanie kvetu alebo plodu hlavnou osou.

Emergencia – viacbunkový masívny výrastok, na tvorbe ktorého sa zúčastňuje celá skupina pokožkových alebo aj podpokožkových buniek (napr. tŕne, pichliače).

Enácia – drobné šupinkovité výrastky pokožky vyhynutých papradí.

Encián – druh horskej fialovo kvitnúcej rastliny; horec.

Endemit – opak kozmopolitu. Je to druh, ktorý sa vyskytuje iba na veľmi malom území, napríklad v jednom údolí.

Endemizmus – vymedzenie pôvodu a výskytu rastlín na určitú oblasť.

Endoderma – 1. vnútorný zárodkový list; 2. ochranná parenchymatická pošva cievneho zväzku, typická pre jednoklíčne rastliny.

Endokarp – vnútorná vrstva oplodia (op. exokarp).

Endolit – rastlina ponorená do zvetranej skaly.

Endosperm – múčnatá časť zrna; vyživovacie pletivo zárodku rastlín.

Endospóra – výtrus (húb) dozrievajúci v materskej bunke.

Endotécium – vnútorné vrstvy peľnice bez vonkajšej pokožkovej vrstvy.

Entomofilný – hmyzomilný.

Entomogamia – opeľovanie prostredníctvom hmyzu.

Epiblém – pokožka pokrývajúca koreň.

Epifragma – blanka pokrývajúca ústie výtrusnice po opadnutí viečka.

Epifyt – rastlina, ktorá rastie na inej rastline, ale jej neodoberá živiny. Epifyty sú napríklad mnohé bromélie a papraďorasty.

Epigeické klíčenie (nadzemné) – klíčne lístky a zárodočný púčik vyrastajú nad povrch pôdy.

Epigón – blanitý útvar na báze urny rašelinníkov; pláštik.

Epikarp – vonkajšia vrstva oplodia.

Epikotyl – prvý osový článok, ktorý vyrastá zo základného rastového púčika klíčnej rastliny.

Epilit – rastlina prichytená na skalný povrch, najmä riasy a lišajníky.

Episcia – druh trvácej rastliny z amerických trópov; ozdobná izbová kvetina.

Epitrofia – zvýšený rast bočných častí rastlín.

Erika – drobná kríkovitá rastlina s lístočkami ako ihličie.

Erinóza – choroba ovocných stromov a viniča; plstnatosť.

Etálium – väčšie vankúšikovité plodnice.

Etiolizácia – vývin bledých, chorľavých výhonkov. Odstupy medzi listami sa zväčšujú a objavuje sa menej kvetov. príčinou je nedostatok svetla a príliš málo miesta.

Etiolovaný – postihnutý etiolizáciou.

Eukalyptus – myrtovitý strom teplých krajín.

Exina – vonkajšia časť blany obaľujúcej spóry.

Exokarp – vonkajšia vrstva oplodia (op. endokarp).

Exospór – vonkajší obal výtrusov papraďorastov; jedna z vrstiev steny výtrusu.

Exotécium – viditeľná vyčnievajúca časť peritécia (plodnice guľovitého alebo fľaštičkového tvaru).

Exsikát – lisovaná a vysušená rastlina pripravená do herbára (zbierky sušených rastlín).

Extina – vonkajšia membrána peľového zrna.

Facélia – druh kalifornskej trávnatej medonosnej rastliny.

Fasciácia – plošné zrastenie väčšieho počtu abnormálne vyvinutých orgánov alebo zväčšenie jedného orgánu do šírky. Napríklad stonka sa rozšíri tak, že vyzerá ako viac stoniek spolu zrastených.

Fatsia – druh trvalého zeleného kra alebo stromčeka, pochádzajúceho z Japonska, s dlanitými viacdielnymi a lesklými listami; ozdobný izbový kvet.

Feloderma – vrstva oddeľovaná felogénom do vnútra; korková kôra; zelená kôra.

Fenikel – 1. druh liečivej rastliny; 2. korenie z jej plodov.

Fenológia – je náuka o závislosti životných prejavov rastlín a živočíchov od klimatických podmienok, ročných období a od zmien počasia.

Fertilita – plodnosť, schopnosť organizmov rozmnožovať sa pohlavným spôsobom.

Fiala – druh ozdobného kvetu; fialka.

Fialkovité – čeľaď rastlín (Violaceae).

Fialovec – druh nejedlej huby rastúcej v suchých ihličnatých lesoch.

Figovník – druh južnej stromovitej alebo krovitej rastliny s jedlými plodmi (figami).

Fikus – druh tropického a subtropického stromu s veľkými tmavozelenými kožovitými listami, u nás pestovaný ako ozdobný bytový kvet.

Filodendron – druh ozdobnej ťahavej tropickej rastliny s tuhými, hrubými, kožovitými listami, pestovanej ako ozdobný izbový kvet.

Filofora – druh čiernomorských chalúh.

Flos – kvet.

Flox – druh okrasných záhradných rastlín; plamienka.

Folium – list.

Foropódium – vláskovité alebo mäsité výrastky na pupočnej šnúre (napr. na vŕbe).

Fotokleistogamia – kleistogamia v dôsledku nedostatku svetla.

Fotomorfóza – tvar rastlín spôsobený abnormálnym osvetlením.

Fotoperiodicita – reakcia rastliny na dĺžku svetelného dňa.

Fotosyntéza – proces, pri ktorom sa oxid uhličitý a voda premieňajú na sacharidy. Prebiehať začína vtedy, keď svetlo dopadne na zelené farbivo v listoch a výhonkoch(pozri aj chlorofyl).

Fragmobazídium – priečne alebo pozdĺžne článkované bazídium húb.

Fragmoplast – útvar dávajúci vznik bunkovej priehradke pri delení rastlinných buniek; rozdeľovacia platnička.

Fragmospóra – výtrus s dvoma alebo viacerými priehradkami.

Fructus – plod.

Fuksia – druh pestovaného ozdobného kvetu pôvodom z Mexika a z Južnej Ameriky.

Fylokládium – plochý zelený brachyblast, tvarom podobný listu, ktorý prevzal funkciu asimilujúceho listu.

Fylóm – bočný orgán rastlinnej osi.

Fylotaxa – usporiadanie listov na osi.

Fylotaxia – náuka o zákonitom usporiadaní listov na osi.

Fytobentos – rastlinné spoločenstvo organizmov dna vodnej nádrže.

Fytocenológia – náuka zaoberajúca sa rastlinnými spoločenstvami druhov.

Fytocenóza – 1. prirodzené zoskupenie, spolužitie rastlín na jednom priestranstve; rastlinné spoločenstvo 2. fytocenologická jednotka.

Fytoedafón – rastlinné organizmy žijúce v pôde.

Fytofenológia – náuka zaoberajúca sa prejavmi života rastlín.

Fytofyziológia – náuka o životných javoch v rastlinnom tele.

Fytogenetika – náuka o dedičnosti rastlín.

Fytogenéza – priebeh vývoja rastlinnej ríše; evolúcia rastlín.

Fytogénny – rastlinného pôvodu.

Fytogeografia – náuka o zemepisnom rozšírení rastlinstva; rastlinný zemepis.

Fytografia – náuka o spôsobe opisovania rastlín.

Fytohelmintóza – choroba rastlín hemintózneho pôvodu.

Fytokaranténa – opatrenia na zamedzenie šírenia rastlinnej nákazy, škodcov a pod.

Fytolit – skamenená rastlina alebo jej odtlačok v geologických vrstvách.

Fytomorfný – majúci ráz, tvar rastliny.

Fytoncíd – 1. časť obranného systému rastliny proti rôznym chorobám 2. zvláštna látka, ktorú produkujú vyššie zelené rastliny a ktorá ničí prevažnú časť choroboplodných zárodkov a dokáže zastaviť rast daktorých baktérií a mikroorganizmov.

Fytopatológia – je náuka o škodlivých činiteľoch rastlín. Zaoberá sa príznakmi chorôb a poškodení škodcami, ich príčinami a spôsobom ochrany.

Fytoplazma – protoplazma rastlín.

Fytoptóza – bradavičnatosť listov.

Fytotómia – náuka o vnútornej stavbe rastlinného tela; rastlinná anatómia.

Fytotoxicita – škodlivý účinok vzdušných emisií na rastliny (prenikanie dymu, zápachu, hluku a pod).