Slovník: A-C
Acidofília – vlastnosť rastlín vyžadujúca pôdu s kyslou reakciou.
Acidofóbia – vlastnosť rastlín vyžadujúca pôdy s viac-menej alkalickou reakciou.
Adansonia – druh tropickej dreviny (baobab, chlebovník), vhodnej na výrobu pevných a jemných papierov.
Adelfogamia – opelenie medzi rastlinami, ktoré vznikli vegetatívnym rozmnožením jedinej materskej rastliny.
Adventívne (náhradné) korene – korene, ktoré sa vyvíjajú na nezvyčajnom mieste – na stonkách a listoch – napríklad pri niektorých odrezkoch stojacich vo vode alebo na listoch niektorých sukulentných rastlín.
Adventívny – vyrastajúci na ktorejkoľvek časti rastliny.
Aerofyt – suchozemská rastlina.
Aerotropizmus – ovplyvňovanie vzrastu a celého vývoja rastliny účinkom prístupu alebo neprístupu vzduchu.
Agáva – tropická dužinatá rastlina, sčasti používaná ako priemyselná surovina; u nás sa pestuje na ozdobu.
Agrobotanika – odvetvie botaniky zaoberajúce sa poľnohospodárskymi rastlinami a plodinami.
Akácia – 1. tropický strom poskytujúci arabskú gumu. 2. druh austrálskeho kra s jemne perovitými lístkami; ozdobný izbový kvet.
Akant – rastlina z rodu bodliakov (Acantus spinosa).
Akrofyl – horná časť listového prvopočiatku, z ktorej vznikne čepeľ a listová stopka.
Akrospóra – apikálna spóra.
Aksamietnica – žlto kvitnúca rastlina s aromatickými listami fialového až hnedočerveného nádychu.
Aktinídia – jahodový ker, divo rastúci na Ďalekom východe.
Aktinomorfný – zložený z častí spravidla rovnakých, rozložených v kruhoch (napr. kvet jablone).
Alchémilka – trváca bylina s drobučkými zelenkavožltými kvietkami, vloženými na konci konárikov do vidlicovitých vrcholíkov.
Alkana – druh rastliny rastúcej pri Stredozemnom mori, obsahujúcej červené farbivo.
Aloiobiogenéza – striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie.
Alokázia – rod čeľade áronovitých (Araceae); tropický okrasný kvet s pekne vyfarbenými listami.
Alpinky – sú rastliny, ktoré rastú vo vysokohorskom prostredí. Ich pestovanie mimo tohto prostredia je väčšinou problematické alebo celkom neúspešné. Šľachtením pôvodných druhov sa získali odrody vhodné na pestovanie i v polohách nižších.
Ambróziovité – čeľaď dvojklíčnolistých rastlín, bylín so striedavými alebo protistojnými listami.
Amébozygota – bezobalové štádium slizoviek, ktoré vzniklo splynutím menších plazmódií.
Amerospóra – jednobunková spóra pri nedokonalých hubách.
Amfikarpia – rôznoplodnosť, keď je na nadzemných častiach rastliny iný plod ako na podzemných.
Amofila – druh bylinných rastlín.
Amylofilný – tvoriaci asimilačnou činnosťou v listoch rastliny škrob.
Amyloplasty – drobné organely rastlinných buniek, v ktorých vzniká škrob.
Anabióza -obmedzenie životných procesov na najmenšiu možnú mieru.
Anamirta – druh ázijskej jedovatej lianovitej rastliny.
Ananás – druh cudzokrajnej kultúrnej rastliny, ktorá dáva šťavnaté ovocie aj vlákno.
Ananásovník – rastlina z čeľade ananásovitých, pochádza z Južnej Ameriky.
Ančar – strom z triedy morušovitých, udomácnený na indonézskych ostrovoch, z ktorého kôry (pri poranení) vyteká jedovatá mliečna šťava.
Androceum – súbor tyčiniek v jednom kvete; samčie pohlavné orgány vyšších rastlín.
Androméda – drobný ker z čeľade vresovcokvetých s kvetmi bledoružovej farby v chocholíku a s plodom modrozelenou tobolkou, rastúci na rašeliniskách, v horách a na vlhkých lúkách.
Androspóra -samčí výtrus, z ktorého vyrastá trpasličie vlákenko.
Anemofília – je prenášanie peľu vetrom, opeľovanie rastlín pomocou vetra. Typické vetromilné druhy sú trávy, lieska, smrek. Vytvárajú veľké množstvo drobných peľových zŕn.
Anemochória – je rozširovanie semien vetrom. Semená majú rôzne „lietacie zariadenia“, ako padáčiky púpavy, krídelká javora, blanitý lístok lipy.
Aníz – druh rastliny, ktorej semená sa používajú ako korenie alebo liečivo.
Anizogamia – splývanie gamiet, ktoré sú tvarovo podobné, ale rozdielne vo veľkosti.
Anon – plod subtropického a tropického ovocného stromu Annona podobný plodu moruši, s chutnou dužinou a vážiaci až niekoľko kilogramov.
Antera (peľnica) – samčia časť kvetu, v ktorej sa vytvára peľ.
Anterídium – samčí pohlavný orgán nižších rastlín.
Anteriodifor – okrúhly až hviezdicovitý stopkatý disk daktorých lupeňovitých pečeňoviek.
Antéza – obdobie kvitnutia.
Antofor – predĺžená časť kvetnej osi medzi kalichom a korunkou.
Antraknóza – choroba rastlín, napr. viniča, egreša, ovocných stromov, zavinená parazitickými plesňami; chrastavosť.
Anuela – rastlina, ktorá v jednom vegetačnom období prejde celým vývojom od vyklíčenia až po uhynutie; jednoročná rastlina.
Apikálna časť – horná, vrcholová časť stonky.
Apokarpium – súhrn plodov, tzv. plôdiky, napr. jahoda, šípka.
Apospória – spôsob rozmnožovania rastlín z nepohlavných buniek bez vytvárania spór (výtrusov).
Apostáza – predĺženie kvetnej osi v zozelenenom kvete.
Apotécium – otvorená plodnica vreckatých húb.
Apresórium – útvar, ktorým huba prilieha k podkladu.
Arália – druh ozdobného izbového kvetu s členitými listami a okolíkatými kvetmi.
Areka – druh palmy, palma areková, palma betelová.
Areola – orgán vyskytujúci sa len pri kaktusoch. Ide o bočný výhonok so zastaveným rastom, na ktorom sa vytvárajú chlpy, ostne alebo kvety.
Archegónium – samičí pohlavný orgán na prvoraste papraďorastov, vytvárajúci samičiu pohlavnú bunku, z ktorej po oplodnení vyrastie nepohlavná generácia; zárodočník.
Archespór – dutinka vo výtrusnici, v ktorej vznikajú výtrusy z výtrusorodého pletiva; výtrusné vrecko.
Aristolochia – skupina rastlín vyskytujúcich sa v pralesoch Južnej Ameriky s nápadným zovňajškom.
Arnika – trvalá astrovitá 30 až 40 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou podlhovastovajcovitých tučných listov; liečivá rastlina.
Áron – druh trvácej jedovatej byliny, s hľuzovitým podzemkom, z ktorého vyrastá niekoľko dlhostopkatých, tmavoškvrnitých listov a s valcovitým kvetným šúľkom.
Artrospóra – výtrus, ktorý vznikol fragmentáciou hubového vlákna.
Asfodel – rod rastlín z čeľade ľaliovitých.
Asimilácia rastlín – fotosyntéza, je biologický proces, pri ktorom rastliny prijímajú látky (vodu a oxid uhličitý) a energiu (slnečnú) z vonkajšieho prostredia a pretvárajú ich na svoje vlastné telo.
Askokarp – plodnica vreckatých húb, v ktorej sa utvárajú vrecká.
Askus – bunka vreckatých húb, v ktorej vznikajú výtrusy; vrecko.
Aspidistra – druh ozdobného izbového kvetu s pevnými tmavozelenými listami; hovor. „domáce šťastie“.
Aspidium – druh papradín; papraď samčia.
Astra – 1. rod trvalých rastlín z čeľade zložnokvetých; 2. jednoročná zložnokvetá rastlina; astrovka.
Atropa – rastlina (Atropa belladona), z ktorej sa získava atropín; ľuľkovec zlomocný.
Aukuba – druh odolného trváceho dvojdomého kra pôvodom z Japonska; ozdobný izbový kvet.
Autospóra – nepohlavná nepohyblivá spóra, ktorá má vzhľad materskej bunky.
Autotropizmus – pohyb mladých častí rastlín (koreňov, bylí), ktorým orgán vyrovná zakrivenie; schopnosť rastliny vzpriamiť, vyrovnávať svoje zakrivenia.
Axila – pri niektorých kaktusoch sa areola rozštiepila na vrchnú časť (vrchnú areolu) a spodnú časť (axilu), ktorá leží na báze tuberkuly. Z
axily sa tvoria kvety.
Azalka – ozdobný kvitnúci ker z rodu rododendrónov.
Babassu – divo rastúca palma Strednej a Južnej Ameriky.
Bacca – bobuľa.
Badián – 1. druh tropického stromu Illicium verum; 2. plody, korenie z tohto stromu, ktoré sa používa na výrobu likérov, pečiva a pod.
Balzamína – cudzokrajná voňavá rastlina Impatiens balsamina.
Bambus – druh tropickej stromovitej traviny so zdrevnatenými steblami.
Banánovník – druh tropického stromu s jedlými plodmi rastúcimi vo vejárovitých útvaroch (Musa paradisiaca).
Baobab – košatý africký tropický strom s obrovským kmeňom (Adansonia digitata).
Bastardokarpia – vývin plodu rastlín po oplodnení peľom iného druhu.
Bazidiola – sterilné, neplodné ukončenie hýfy medzi bazídiami.
Bazídiospóra – exospóra, ktorá vznikla na bazídiu.
Bazídium – rozmnožovací orgán -stopkovo-výtrusných húb.
Bazifyl – spodná časť listového začiatku, z ktorej vznikne spodná časť listovej stopky, pošva a prílistky.
Begónia – ozdobný izbový vodomilný kvet, ktorý sa pestuje najmä pre veľmi pekné listy.
Beladona – jedovatá rastlina používaná pri výrobe liečiv; ľuľkovec zlomocný.
Benedikt – jednoročná asi 50 cm vysoká bodliakovitá bylina so žltými kvetnými súbormi (Cnitus benedictus).
Biena – bylina, ktorej život prebieha v dvoch ročných cykloch.
Bigaradia – plod citrónovníka (Citrus aurantium) pestovaného najmä na prípravu voňaviek; sevilský pomaranč.
Bikolaterálny – cievny zväzok majúci na obidvoch stranách drevnej časti jednu lykovú časť.
Bilderdykia – druh ovíjavej jednoročnej burinovitej rastliny s plazivými alebo ovíjavými byľami dlhými 20 až 100 cm.
Biomorfóza – tvar rastlín spôsobený charakterom organizmov.
Blastokolín – látka, ktorú vytvára rastlina v daktorých častiach semien a plodov, ktorá znemožňuje, aby semená vyklíčili už na materskej rastline.
Blastospóra – nepohlavná spóra, ktorá vznikla pučaním.
Blizna – horná časť samičieho pohlavného orgánu (piestik) kvetu, ktorý prijíma peľ.
Bobuľa – plod väčšinou s malými, ale tvrdými semenami, ktoré sú obklopené šťavnatou dužinou. Táto dužina je väčšinou žiarivo zafarbená, aby prilákala vtákov a iné zvieratá.
Bod mrznutia – ovocia a zeleniny po zbere kolíše od -0,1 do -4,6 °C. Závisí od obsahu rozpustenej sušiny v pletivách – „hustoty šťavy“. Zmena je zvratná, nemusí plody zničiť.
Bod odumierania – odumieranie väčšiny záhradníckych plodín spôsobujú teploty od -0,5 do -6,0 °C. Zmena je nezvratná.
Bod vädnutia – nastáva pri poklese obsahu vody v pôde. Voda je tak pevne viazaná , že ju rastliny nemôžu koreňmi čerpať a vädnú.
Borák – dvojročná 40 až 60 cm vysoká bylina s modrými kvetmi.
Borka – odumreté vrstvy kôry s odumretými vrstvami lyka na kmeňoch a konároch stromov (drevín). Tvoria ju odumreté skorkovatené bunky. V praxi sa bežne označuje ako kôra. Borka je farbou, kresbou a spôsobom popraskania charakteristická pre jednotlivé druhy drevín.
Botrytída – druh choroby rastlín spôsobovanej hubami rodu Botrytis.
Brachyblast – trvalo skrátená osová vetvička.
Brylka – zlepený peľ daktorých rastlín.
Bryológia – náuka o machorastoch.
Bryónia – bylina rastúca okolo Stredozemného mora, ktorej repovitý koreň obsahuje bryonín, bryonol a ďalšie glykozidy.
Bulbus – cibuľa.
Buľva – dužinatá časť koreňa daktorých rastlín, napr. repy, mrkvy a pod.
Byľ – zelená mäkká os (stonka) porastená listami. Nesie kvet alebo súkvetie, nedrevnatie.
Bylina – jednoročná rastlina so stonkou, ktorá nedrevnatie a na konci vegetačného obdobia odumiera.
Bylinné rastliny – pod týmto pojmom sú obyčajne zhrnuté trvalky, ktorých nadzemné časti neskoro na jeseň odumierajú a nasledujúcu jar znovu vyrastú. Tieto rastliny majú zásobné orgány ako cibule, hľuzy, podzemky a korene. Príkladom sú kosatce a narcisy. Bylinné rastliny nemajú drevité výhonky.
Cecídia – guľovitá hrčka na rastline, vznikajúca ako reakcia na dráždenie určitým druhom hmyzu; rastlinná znetvorenina; hálka.
Cecidiológia – náuka o rastlinných znetvoreninách cudzími organizmami.
Céder – cudzokrajný ihličnatý strom.
Cefálium – zmenená časť stonky niektorých kaktusov, na ktorej sa tvoria kvety, pokrytá je množstvom vlny a rôznymi typmi tŕňov.
Cenantium – vrcholíkové súkvetie, ktorého zrastené kvetné osi vytvárajú ploché lôžko, na ktorom sú umiestnené kvety.
Cenocyt – mnohojadrový protoplazmatický útvar, vznikajúci mnohonásobným delením jadra bez delenia cytoplazmy; druh jednobunkovej huby.
Cenomonécia – výskyt samčích, samičích aj obojakých kvetov na tej istej rastline.
Centifólia – stolistá ruža.
Cer – listnatý strom, dub cerový.
Cererit – bezchlórové kombinované priemyselné hnojivo so stopovými prvkami (na zeleninu, ovocné kriačky a stromy).
Cereus – druh obrovských (15 až 20 m vysokých) kaktusov.
Cestrum – druh kríka s jemnozelenými vetvami, kopijovitými listami a s ružovými rúrkovými kvetmi; ozdobný izbový kvet.
Ceterak – druh suchomilnej paprade.
Cezmína – druh ozdobnej, vždy zelenej listnatej dreviny (kra), pochádzajúcej z oblasti okolo Stredozemného mora a Atlantického oceánu.
Cibuľa – podzemný zásobný orgán so základom (zárodkom) mladej rastliny (príklady: tulipány a narcisy). Pozri aj hľuzu a podzemok.
Cimbalok – druh plazivej byliny.
Cistoríza – druh čiernomorských chalúch.
Conifera – ihličnaté.
Cortex – kôra.
Cyfela – dutinka na spodnej strane stielky niektorých lišajníkov, podobná prieduchu vyšších rastlín a umožňujúca výmenu plynov.
Cykas – cudzokrajný strom s hrubým kmeňom a tuhými lesklými listami, podobný palme.
Cyklámen – druh trvácej rastliny s podzemnou hľuzou a s listami na dlhých stopkách; ozdobná izbová kvetina.
Cymbídium – druh ozdobnej izbovej kvetiny s jedným až dvoma silne rozvoniavajúcimi kvetmi snehobielej farby.
Cyprus – druh cudzokrajného južného ihličnatého stromu.
Cypruštek – vždy zelená ozdobná kríkovitá alebo stromovitá rastlina.
Cystidiola – valcovitý alebo vláknitý sterilný útvar vyrastajúci zo subhymeniálnej vrstvy a vypĺňajúci priestor medzi bunkami.
Cystospóra – encystovaná spóra.
Čajot – tekvicovitá rastlina; sladkolam jedlý (Sechium edule).
Čajovník – tropický a subtropický ker alebo strom s jednoduchými a vždy zelenými lesklými listami, ktoré sa sušia a upravujú na čaj.
Čeľaď – označenie pre kategóriu rastlín, ktoré majú určité spoločné znaky. Každá čeľaď pozostáva zasa z mnohých rodov. Pozri aj rod a druh.
Čnelka – dáva bliznu do polohy vhodnej na opelenie a odvádza peľ do semenníka (pozri aj bliznu [stigma], piestik a kvet).
