Slovník

Babassu – divo rastúca palma Strednej a Južnej Ameriky.

Bacca – bobuľa.

Badián – 1. druh tropického stromu Illicium verum; 2. plody, korenie z tohto stromu, ktoré sa používa na výrobu likérov, pečiva a pod.

Balzamína – cudzokrajná voňavá rastlina Impatiens balsamina.

Bambus – druh tropickej stromovitej traviny so zdrevnatenými steblami.

Banánovník – druh tropického stromu s jedlými plodmi rastúcimi vo vejárovitých útvaroch (Musa paradisiaca).

Baobab – košatý africký tropický strom s obrovským kmeňom (Adansonia digitata).

Bastardokarpia – vývin plodu rastlín po oplodnení peľom iného druhu.

Bazidiola – sterilné, neplodné ukončenie hýfy medzi bazídiami.

Bazídiospóra – exospóra, ktorá vznikla na bazídiu.

Bazídium – rozmnožovací orgán -stopkovo-výtrusných húb.

Bazifyl – spodná časť listového začiatku, z ktorej vznikne spodná časť listovej stopky, pošva a prílistky.

Begónia – ozdobný izbový vodomilný kvet, ktorý sa pestuje najmä pre veľmi pekné listy.

Beladona – jedovatá rastlina používaná pri výrobe liečiv; ľuľkovec zlomocný.

Benedikt – jednoročná asi 50 cm vysoká bodliakovitá bylina so žltými kvetnými súbormi (Cnitus benedictus).

Biena – bylina, ktorej život prebieha v dvoch ročných cykloch.

Bigaradia – plod citrónovníka (Citrus aurantium) pestovaného najmä na prípravu voňaviek; sevilský pomaranč.

Bikolaterálny – cievny zväzok majúci na obidvoch stranách drevnej časti jednu lykovú časť.

Bilderdykia – druh ovíjavej jednoročnej burinovitej rastliny s plazivými alebo ovíjavými byľami dlhými 20 až 100 cm.

Biomorfóza – tvar rastlín spôsobený charakterom organizmov.

Blastokolín – látka, ktorú vytvára rastlina v daktorých častiach semien a plodov, ktorá znemožňuje, aby semená vyklíčili už na materskej rastline.

Blastospóra – nepohlavná spóra, ktorá vznikla pučaním.

Blizna – horná časť samičieho pohlavného orgánu (piestik) kvetu, ktorý prijíma peľ.

Bobuľa – plod väčšinou s malými, ale tvrdými semenami, ktoré sú obklopené šťavnatou dužinou. Táto dužina je väčšinou žiarivo zafarbená, aby prilákala vtákov a iné zvieratá.

Bod mrznutia – ovocia a zeleniny po zbere kolíše od -0,1 do -4,6 °C. Závisí od obsahu rozpustenej sušiny v pletivách – “hustoty šťavy”. Zmena je zvratná, nemusí plody zničiť.

Bod odumierania – odumieranie väčšiny záhradníckych plodín spôsobujú teploty od -0,5 do -6,0 °C. Zmena je nezvratná.

Bod vädnutia – nastáva pri poklese obsahu vody v pôde. Voda je tak pevne viazaná , že ju rastliny nemôžu koreňmi čerpať a vädnú.

Borák – dvojročná 40 až 60 cm vysoká bylina s modrými kvetmi.

Borka – odumreté vrstvy kôry s odumretými vrstvami lyka na kmeňoch a konároch stromov (drevín). Tvoria ju odumreté skorkovatené bunky. V praxi sa bežne označuje ako kôra. Borka je farbou, kresbou a spôsobom popraskania charakteristická pre jednotlivé druhy drevín.

Botrytída – druh choroby rastlín spôsobovanej hubami rodu Botrytis.

Brachyblast – trvalo skrátená osová vetvička.

Brylka – zlepený peľ daktorých rastlín.

Bryológia – náuka o machorastoch.

Bryónia – bylina rastúca okolo Stredozemného mora, ktorej repovitý koreň obsahuje bryonín, bryonol a ďalšie glykozidy.

Bulbus – cibuľa.

Buľva – dužinatá časť koreňa daktorých rastlín, napr. repy, mrkvy a pod.

Byľ – zelená mäkká os (stonka) porastená listami. Nesie kvet alebo súkvetie, nedrevnatie.

Bylina – jednoročná rastlina so stonkou, ktorá nedrevnatie a na konci vegetačného obdobia odumiera.

Bylinné rastliny – pod týmto pojmom sú obyčajne zhrnuté trvalky, ktorých nadzemné časti neskoro na jeseň odumierajú a nasledujúcu jar znovu vyrastú. Tieto rastliny majú zásobné orgány ako cibule, hľuzy, podzemky a korene. Príkladom sú kosatce a narcisy. Bylinné rastliny nemajú drevité výhonky.

Cecídia – guľovitá hrčka na rastline, vznikajúca ako reakcia na dráždenie určitým druhom hmyzu; rastlinná znetvorenina; hálka.

Cecidiológia – náuka o rastlinných znetvoreninách cudzími organizmami.

Céder – cudzokrajný ihličnatý strom.

Cefálium – zmenená časť stonky niektorých kaktusov, na ktorej sa tvoria kvety, pokrytá je množstvom vlny a rôznymi typmi tŕňov.

Cenantium – vrcholíkové súkvetie, ktorého zrastené kvetné osi vytvárajú ploché lôžko, na ktorom sú umiestnené kvety.

Cenocyt – mnohojadrový protoplazmatický útvar, vznikajúci mnohonásobným delením jadra bez delenia cytoplazmy; druh jednobunkovej huby.

Cenomonécia – výskyt samčích, samičích aj obojakých kvetov na tej istej rastline.

Centifólia – stolistá ruža.

Cer – listnatý strom, dub cerový.

Cererit – bezchlórové kombinované priemyselné hnojivo so stopovými prvkami (na zeleninu, ovocné kriačky a stromy).

Cereus – druh obrovských (15 až 20 m vysokých) kaktusov.

Cestrum – druh kríka s jemnozelenými vetvami, kopijovitými listami a s ružovými rúrkovými kvetmi; ozdobný izbový kvet.

Ceterak – druh suchomilnej paprade.

Cezmína – druh ozdobnej, vždy zelenej listnatej dreviny (kra), pochádzajúcej z oblasti okolo Stredozemného mora a Atlantického oceánu.

Cibuľa – podzemný zásobný orgán so základom (zárodkom) mladej rastliny (príklady: tulipány a narcisy). Pozri aj hľuzu a podzemok.

Cimbalok – druh plazivej byliny.

Cistoríza – druh čiernomorských chalúch.

Conifera – ihličnaté.

Cortex – kôra.

Cyfela – dutinka na spodnej strane stielky niektorých lišajníkov, podobná prieduchu vyšších rastlín a umožňujúca výmenu plynov.

Cykas – cudzokrajný strom s hrubým kmeňom a tuhými lesklými listami, podobný palme.

Cyklámen – druh trvácej rastliny s podzemnou hľuzou a s listami na dlhých stopkách; ozdobná izbová kvetina.

Cymbídium – druh ozdobnej izbovej kvetiny s jedným až dvoma silne rozvoniavajúcimi kvetmi snehobielej farby.

Cyprus – druh cudzokrajného južného ihličnatého stromu.

Cypruštek – vždy zelená ozdobná kríkovitá alebo stromovitá rastlina.

Cystidiola – valcovitý alebo vláknitý sterilný útvar vyrastajúci zo subhymeniálnej vrstvy a vypĺňajúci priestor medzi bunkami.

Cystospóra – encystovaná spóra.

Čajot – tekvicovitá rastlina; sladkolam jedlý (Sechium edule).

Čajovník – tropický a subtropický ker alebo strom s jednoduchými a vždy zelenými lesklými listami, ktoré sa sušia a upravujú na čaj.

Čeľaď – označenie pre kategóriu rastlín, ktoré majú určité spoločné znaky. Každá čeľaď pozostáva zasa z mnohých rodov. Pozri aj rod a druh.

Čnelka – dáva bliznu do polohy vhodnej na opelenie a odvádza peľ do semenníka (pozri aj bliznu [stigma], piestik a kvet).

Damara – 1. rod vysokých ihličnanov (Agathis) rozšírených najmä na južnej pologuli; 2. živica z týchto stromov.

Datľovník – druh palmy s kmeňom vysokým až 30 m; palma datľová.

Dealpín – vysokohorská rastlina; dealpínska rastlina.

Dedičnosť – schopnosť živých organizmov uchovávať a odovzdávať svojmu potomstvu vlastnosti charakteristické pre daný druh i odrodu. Je to podobnosť rodičov a ich potomkov vo všetkých znakoch i vlastnostiach.

Deleácia – strata interkalárnej časti chromozómu.

Dendrológia – oddiel botaniky, náuka o pestovaní drevnatých a kriačkových rastlín.

Dermatoplast – bunka obtiahnutá bunkovou blanou.

Deuterofloém – lyková časť cievneho zväzku, vznikajúca činnosťou druhotného meristému (delivého pletiva).

Dexiotropný – pravotočivý.

Diécia – výskyt samčích kvetov na jednom, samičích na inom indivíduu príslušnej taxonomickej skupiny; dvojdomosť.

Dichogamia – jav, keď peľnice a blizny nedozrievajú súčasne.

Dichopódium – typ monopodiálneho (jednoosového) rozkonárenia, pri ktorom sa dcérska os vyvinie abnormálne mohutne, mocne zatlačí hornú časť materskej osi nabok a sama sa postaví a rastie v smere materskej osi.

Diklínia – výskyt iba jedného typu funkcieschopných pohlavných orgánov na jednom indivíduu; unisexualizmus, oddelené pohlavie; gonochorizmus, jednopohlavnosť.

Diktyospóra – viacbunková spóra, ktorá je priečne aj pozdĺžne rozdelená.

Dimonécia – výskyt pohlavne dvojakých jednopohlavných kvetov na tom istom jedincovi.

Disimilácia – dýchanie rastlín (opak asimilácie), je biologický proces, pri ktorom rastliny prijímajú kyslík a vydávajú oxid uhličitý.

Dlaňovito zložený list – označenie pre list s viacerými lístkami, ktoré vychádzajú vejárovito z jedného bodu a sú tvarované ako dlaň, ako napr. pri aralkovci (pozri aj zložený list).

Drevité rastliny – rastliny s jedným alebo s viacerými silne zdrevnatenými kmienikmi a konárikmi, ako napr. bugénvilea.

Drevnatý odrezok – tvrdý výhonok na konci rastového obdobia z vyzretého dreva opadavých a vždyzelených drevín.

Druh – príslušníci jedného rodu sa označujú ako druhy. Potomkovia jedného druhu vypestovaní zo semien majú druhovú pôvodnosť (pravosť) a rovnaké hlavné vlastnosti. Názov rastliny pozostáva najmenej z dvoch označení, a síce rodu a druhu, napr. Coleus (rod) blumei (druh). Pozri aj rod a čeľaď.

Drupa – plod s vonkajšou šťavnatou vrstvou a semenom, obaleným tvrdým obalom, tvoriacim kôstku; kôstkovica.

Dryádka – drobný ozdobný krík s veľkými bielymi kvetmi.

Durman – druh krovitej až stromčekovitej, prudko jedovatej rastliny pôvodom z Peru s bielymi žltožilkovanými kvetmi; datura.

Duzén – druh zákrpkového podpníka, vhodný pre slabo rastúce sorty, pre väčšie a veľké tvary.

Dvojročná rastlina – rastlina, ktorá potrebuje dva roky, aby vyklíčila a ukončila svoj životný cyklus. V prvom roku vytvára listy a v druhom kvety, ako napríklad náprstník. Potom by sa rastlina mala vyhodiť, pretože sotva bude ešte raz kvitnúť. Pozri aj jednoročné rastliny a trvalky.

Écium – prášivka výtrusných húb.

Efarmóza – podobnosť rastlín rôznych skupín, ktoré rastú v rovnakých podmienkach prostredia.

Efydrogamia – opeľovanie vodomilných rastlín nad vodou.

Egreš – záhradný ker; sladký dužinatý plod tohto kra.

Echmea – druh izbového kvetu s dlhými dužinatými listami.

Ekblastáza – prerastanie kvetu alebo plodu hlavnou osou.

Emergencia – viacbunkový masívny výrastok, na tvorbe ktorého sa zúčastňuje celá skupina pokožkových alebo aj podpokožkových buniek (napr. tŕne, pichliače).

Enácia – drobné šupinkovité výrastky pokožky vyhynutých papradí.

Encián – druh horskej fialovo kvitnúcej rastliny; horec.

Endemit – opak kozmopolitu. Je to druh, ktorý sa vyskytuje iba na veľmi malom území, napríklad v jednom údolí.

Endemizmus – vymedzenie pôvodu a výskytu rastlín na určitú oblasť.

Endoderma – 1. vnútorný zárodkový list; 2. ochranná parenchymatická pošva cievneho zväzku, typická pre jednoklíčne rastliny.

Endokarp – vnútorná vrstva oplodia (op. exokarp).

Endolit – rastlina ponorená do zvetranej skaly.

Endosperm – múčnatá časť zrna; vyživovacie pletivo zárodku rastlín.

Endospóra – výtrus (húb) dozrievajúci v materskej bunke.

Endotécium – vnútorné vrstvy peľnice bez vonkajšej pokožkovej vrstvy.

Entomofilný – hmyzomilný.

Entomogamia – opeľovanie prostredníctvom hmyzu.

Epiblém – pokožka pokrývajúca koreň.

Epifragma – blanka pokrývajúca ústie výtrusnice po opadnutí viečka.

Epifyt – rastlina, ktorá rastie na inej rastline, ale jej neodoberá živiny. Epifyty sú napríklad mnohé bromélie a papraďorasty.

Epigeické klíčenie (nadzemné) – klíčne lístky a zárodočný púčik vyrastajú nad povrch pôdy.

Epigón – blanitý útvar na báze urny rašelinníkov; pláštik.

Epikarp – vonkajšia vrstva oplodia.

Epikotyl – prvý osový článok, ktorý vyrastá zo základného rastového púčika klíčnej rastliny.

Epilit – rastlina prichytená na skalný povrch, najmä riasy a lišajníky.

Episcia – druh trvácej rastliny z amerických trópov; ozdobná izbová kvetina.

Epitrofia – zvýšený rast bočných častí rastlín.

Erika – drobná kríkovitá rastlina s lístočkami ako ihličie.

Erinóza – choroba ovocných stromov a viniča; plstnatosť.

Etálium – väčšie vankúšikovité plodnice.

Etiolizácia – vývin bledých, chorľavých výhonkov. Odstupy medzi listami sa zväčšujú a objavuje sa menej kvetov. príčinou je nedostatok svetla a príliš málo miesta.

Etiolovaný – postihnutý etiolizáciou.

Eukalyptus – myrtovitý strom teplých krajín.

Exina – vonkajšia časť blany obaľujúcej spóry.

Exokarp – vonkajšia vrstva oplodia (op. endokarp).

Exospór – vonkajší obal výtrusov papraďorastov; jedna z vrstiev steny výtrusu.

Exotécium – viditeľná vyčnievajúca časť peritécia (plodnice guľovitého alebo fľaštičkového tvaru).

Exsikát – lisovaná a vysušená rastlina pripravená do herbára (zbierky sušených rastlín).

Extina – vonkajšia membrána peľového zrna.

Facélia – druh kalifornskej trávnatej medonosnej rastliny.

Fasciácia – plošné zrastenie väčšieho počtu abnormálne vyvinutých orgánov alebo zväčšenie jedného orgánu do šírky. Napríklad stonka sa rozšíri tak, že vyzerá ako viac stoniek spolu zrastených.

Fatsia – druh trvalého zeleného kra alebo stromčeka, pochádzajúceho z Japonska, s dlanitými viacdielnymi a lesklými listami; ozdobný izbový kvet.

Feloderma – vrstva oddeľovaná felogénom do vnútra; korková kôra; zelená kôra.

Fenikel – 1. druh liečivej rastliny; 2. korenie z jej plodov.

Fenológia – je náuka o závislosti životných prejavov rastlín a živočíchov od klimatických podmienok, ročných období a od zmien počasia.

Fertilita – plodnosť, schopnosť organizmov rozmnožovať sa pohlavným spôsobom.

Fiala – druh ozdobného kvetu; fialka.

Fialkovité – čeľaď rastlín (Violaceae).

Fialovec – druh nejedlej huby rastúcej v suchých ihličnatých lesoch.

Figovník – druh južnej stromovitej alebo krovitej rastliny s jedlými plodmi (figami).

Fikus – druh tropického a subtropického stromu s veľkými tmavozelenými kožovitými listami, u nás pestovaný ako ozdobný bytový kvet.

Filodendron – druh ozdobnej ťahavej tropickej rastliny s tuhými, hrubými, kožovitými listami, pestovanej ako ozdobný izbový kvet.

Filofora – druh čiernomorských chalúh.

Flos – kvet.

Flox – druh okrasných záhradných rastlín; plamienka.

Folium – list.

Foropódium – vláskovité alebo mäsité výrastky na pupočnej šnúre (napr. na vŕbe).

Fotokleistogamia – kleistogamia v dôsledku nedostatku svetla.

Fotomorfóza – tvar rastlín spôsobený abnormálnym osvetlením.

Fotoperiodicita – reakcia rastliny na dĺžku svetelného dňa.

Fotosyntéza – proces, pri ktorom sa oxid uhličitý a voda premieňajú na sacharidy. Prebiehať začína vtedy, keď svetlo dopadne na zelené farbivo v listoch a výhonkoch(pozri aj chlorofyl).

Fragmobazídium – priečne alebo pozdĺžne článkované bazídium húb.

Fragmoplast – útvar dávajúci vznik bunkovej priehradke pri delení rastlinných buniek; rozdeľovacia platnička.

Fragmospóra – výtrus s dvoma alebo viacerými priehradkami.

Fructus – plod.

Fuksia – druh pestovaného ozdobného kvetu pôvodom z Mexika a z Južnej Ameriky.

Fylokládium – plochý zelený brachyblast, tvarom podobný listu, ktorý prevzal funkciu asimilujúceho listu.

Fylóm – bočný orgán rastlinnej osi.

Fylotaxa – usporiadanie listov na osi.

Fylotaxia – náuka o zákonitom usporiadaní listov na osi.

Fytobentos – rastlinné spoločenstvo organizmov dna vodnej nádrže.

Fytocenológia – náuka zaoberajúca sa rastlinnými spoločenstvami druhov.

Fytocenóza – 1. prirodzené zoskupenie, spolužitie rastlín na jednom priestranstve; rastlinné spoločenstvo 2. fytocenologická jednotka.

Fytoedafón – rastlinné organizmy žijúce v pôde.

Fytofenológia – náuka zaoberajúca sa prejavmi života rastlín.

Fytofyziológia – náuka o životných javoch v rastlinnom tele.

Fytogenetika – náuka o dedičnosti rastlín.

Fytogenéza – priebeh vývoja rastlinnej ríše; evolúcia rastlín.

Fytogénny – rastlinného pôvodu.

Fytogeografia – náuka o zemepisnom rozšírení rastlinstva; rastlinný zemepis.

Fytografia – náuka o spôsobe opisovania rastlín.

Fytohelmintóza – choroba rastlín hemintózneho pôvodu.

Fytokaranténa – opatrenia na zamedzenie šírenia rastlinnej nákazy, škodcov a pod.

Fytolit – skamenená rastlina alebo jej odtlačok v geologických vrstvách.

Fytomorfný – majúci ráz, tvar rastliny.

Fytoncíd – 1. časť obranného systému rastliny proti rôznym chorobám 2. zvláštna látka, ktorú produkujú vyššie zelené rastliny a ktorá ničí prevažnú časť choroboplodných zárodkov a dokáže zastaviť rast daktorých baktérií a mikroorganizmov.

Fytopatológia – je náuka o škodlivých činiteľoch rastlín. Zaoberá sa príznakmi chorôb a poškodení škodcami, ich príčinami a spôsobom ochrany.

Fytoplazma – protoplazma rastlín.

Fytoptóza – bradavičnatosť listov.

Fytotómia – náuka o vnútornej stavbe rastlinného tela; rastlinná anatómia.

Fytotoxicita – škodlivý účinok vzdušných emisií na rastliny (prenikanie dymu, zápachu, hluku a pod).

Galinsoga – stredne vysoká jednoročná burinovitá bylina so širokou rozkonárenou byľou, dosahujúca 10 až 50 cm výšky.

Gametofyt – rastlina, ktorá vytvára pohlavné bunky (gaméty).

Garafia – ozdobná rastlina, obyč. so žltohnedým kvetom a s trpkou, prenikavou vôňou.

Gaštan – 1. druh listnatého stromu; pagaštan konský; 2. druh ovocného listnatého stromu z čeľade gaštanovitých 3. plod týchto stromov.

Gejtenogamia – oplodňovanie peľom iného kvetu tej istej rastliny.

Gejtenokarpia – oplodnenie peľom iného kvetu tej istej rastliny.

Gemulácia – vytváranie pupeňov vnútri tela organizmu; vnútorné pučanie.

Genetika – je náuka o dedičnosti a premenlivosti. Moderná genetika prechádza od štúdia dedičnosti k syntéze genetického materiálu a tým aj k riadeniu dedičnosti.

Geobotanika – náuka skúmajúca vzťahy medzi rastlinstvom a ostatnou prírodou.

Geofyt – rastlina, ktorá prezimuje pomocou púčikov ukrytých pod zemou alebo pod vodou; kryptofyt.

Geokarpia – úkaz, že kvetné stopky sa klonia k zemi, vnikajú do nej a plody dozrievajú v zemi (napr. podzemnica olejná).

Geomorfóza – zmeny tvaru rastlín v dôsledku pôsobenia zemskej tiaže.

Georgína – ozdobná záhradná kvetina; dália.

Geotaxia – pohyb organizmu ovplyvnený zemskou tiažou.

Geotropický – vyvolaný, spôsobený geotropizmom.

Geotropizmus – rastová reakcia rastlín vyvolaná zemskou príťažlivosťou.

Gerbera – pastelovo sfarbený skleníkový kvet podobný králiku; margaréte.

Germinátor – prístroj na klíčenie semien.

Ginko – strom s opadavými vejárovito rozloženými listami z triedy Ginkoopsida.

Gladiola – ozdobný záhradný kvet; mečík.

Glejotok – choroba stromu, pri ktorej vyteká živica, miazga; gumóza.

Glochídia – zvláštny typ malých tŕňov, ktoré sa vyskytujú pri opunciách. Majú výrastky v tvare naspäť obrátených háčikov.

Glochosporióza – druh choroby; horká hniloba jabĺk.

Gloxínia – druh hľuznatej rastliny s vajcovitými listami a s veľkými farebnými kalichovými kvetmi (pôvodom z Brazílie); siningia hybridná.

Gnomonióza – druh choroby; hnednutie čerešňových listov.

Gomut – druh indomalajskej palmy.

Gonídium – bunka siníc alebo zelených rias, tvoriaca jednu zo zložiek tela lišajníkov.

Granátka – druh červených jabĺk.

Granátovník – strom rodiaci granátové jablká.

Guava – plod, malvica stromu Psidium guayava.

Guayava – 1. strom z čeľade myrtovitých Psidium guayava 2. plod (malvica) týchto stromov podobný hruškám; guava.

Gynéceum – súbor plodolistov, piestikov v kvete.

Gynodiécia – existencia samičích a obojakých kvetov na rozličných jedincoch.

Gynofýlia – rozklad piestika na listy.

Gynohermafrodit – rastlina s obojpohlavnými kvetmi, v ktorých sú tyčinky zakrpatené.

Gynomonécia – výskyt obojpohlavných a samičích kvetov na tom istom jedinci.

Gynostémium – kvetný útvar, pri ktorom čnelky zrastajú s nitkami tyčiniek.

Hadrom – pletivo drevovej časti cievneho zväzku, obsahujúce cievy, cievice a iné.

Halofyt – rastlina rastúca na slaných pôdach; slanomilná rastlina.

Hapaxantný – rastlina iba raz kvitnúca a tvoriaca plody.

Haptotropizmus – reakcia rastlín, ktorá sa prejavuje zakrivením na mechanické podráždenie dotykom.

Haustórium – zvláštny cicavý orgán daktorých parazitických rastlín, vrastajúcich do vnútorných pletív hostiteľa.

Hechtia – druh mexickej trvácej rastliny so sivozelenými, veľmi dlhými listami usporiadanými do hustej osteňovitej ružice; ozdobný izbový kvet.

Hekistoterma – rastlina alpinských horských pásem a rastlina arktických krajov.

Heliant – slnečnica.

Heliofyt – rastlina ,ktorá vyžaduje hojnosť slnečných lúčov; svetlomilná rastlina.

Heliotaxia – pohyb rastlinných organizmov vplyvom slnečného žiarenia.

Heliotropický – týkajúci sa heliotropizmus; príznačný pre heliotropizmus.

Heliotropizmus – vlastnosť rastlín obracať sa za svetlom; fototropizmus.

Helmintia – druh lobelkovitej rastliny.

Helofyt – močiarovitá rastlina.

Hemikleistogamia – oplodnenie pri čiastočne sa otvárajúcich kvetoch v priebehu kvitnutia.

Herba – vňať.

Herbárium – záhrada na pestovanie úžitkových, najmä liečivých rastlín.

Herbicíd – látka zabraňujúca rastu rastlín; chemický prostriedok proti burine.

Herkogamia – osobitné usporiadanie peľníc a blizien v priestore tak, že je znemožnené samooplodnenie.

Heterodistylia – výskyt dvoch typov jedincov v rámci druhu, odlišných dĺžkou čnelky a nitiek.

Heterofýlia – výskyt listov rozličného tvaru na tej istej rastline; rôznolistosť.

Heterogamia – odchýlka od normálneho usporiadania rozmnožovacích orgánov kvetu.

Heterogamný – vytvárajúci viaceré typy kvetov v kvetenstve.

Heterokarpia – úkaz, že na tej istej rastline sa vyskytujú dva alebo viac druhov plodov; rôznoplodosť.

Heterokaryóza – výskyt geneticky odlišných jadier v jednej bunke (bežne u húb).

Heteromezogamia – odlišné spôsoby opeľovania v rámci druhu.

Heterotalia – oddelené pohlavie húb.

Heterotalický – ktorý má stielky rozlíšené na pohlavie plus a mínus.

Heterotetraploid – tetraploid s jedným alebo viacerými prídavnými chromozómami.

Heterotómia – nepohlavné rozmnožovanie, pri ktorom sa na materskej bunke vypučením oddelí dcérska bunka; pučanie.

Heterotristylia – výskyt troch typov indivíduí podľa dĺžky čnelky v rámci druhu.

Hibernakulum – opadaný zimný púčik vodných rastlín, ktorým sa vegetatívne rozmnožujú.

Hikória – druh dreviny; orechovec.

Hisakura – ozdobná východoázijská čerešňa.

Hlavná žilka – stredná žilka listu.

Hľuza – nadzemný a podzemný zásobný orgán, ktorý pozostáva zo zhrubnutého výhonku a tenkej šupky. Hore sa nachádza púčik, z ktorého sa vyvíja stonka, z dolnej časti vyrastajú korene, ako napr. pri šafrane alebo mečíkoch (pozri aj cibuľu a podzemok).

Hnojivá – sú zdrojom živín pre rastliny a môžu upravovať chemické, fyzikálne a mechanické vlastnosti pôdy (pri nevhodnom použití k horšiemu!).

Hnojivá priemyselné – (anorganického pôvodu, nesprávne umelé) obsahujú živiny v koncentrovanej forme. Jednozložkové obsahujú len jeden prvok a podľa toho sa volajú dusíkaté, fosforečné, draselné, vápenaté.

Kombinované (plné) hnojivá obsahujú tri základné živiny vo vhodnom pomere a niektoré majú naviac i stopové prvky.

Homofýlia – tvorenie listov rovnakého tvaru alebo veľkosti; rovnolistosť.

Homogaméty – pohlavne nerozlíšená gaméta.

Homogamia – súčasné dozrievanie samčích a samičích gamét (peľníc i blizien).

Homogónia – rovnaká výška blizien a prašníkov.

Homokarpia – vznikanie plodov rovnakých tvarom a veľkosťou.

Homoklínia – opelenie vlastným peľom.

Homorízia – koreňová sústava, pri ktorej zakrpatel hlavný koreň a namiesto neho sa vyvinul hustý zväzok vedľajších koreňov.

Homospória – vytváranie spór jediného druhu.

Homosporický – vytvárajúci jednovrcholovú krivku s malým variačným rozpätím vo variabilite veľkosti spór.

Homostylia – rovnaká dĺžka čneliek piestikov a nitiek tyčiniek v kvete; rovnakočnelkovosť.

Homotália – jav, že daktoré druhy húb nemajú pohlavie rozlíšené a ku kopulácii môže dôjsť medzi hociktorými jedincami druhu.

Hormogónium – krátke aktívne pohyblivé vlákenko, slúžiace na rozmnožovanie.

Humus – pôdna substancia vzniknutá rozkladom rastlinných a živočíšnych látok. Ideálna prísada do substrátov. Humus je bohatý na rastlinné živiny a pôdne baktérie. Okrem toho dobre udržiava vodu a zabezpečuje dobre vetranie pôdy.

Hurmi-kaki i hurmikaki – druh južného ovocia pomarančovej farby.

Hybrid – rastlina s geneticky rozdielnymi rodičmi. medzi rastlinami rozličného rodu a druhu je možné opelenie cudzím peľom (napr. brečtanovec – Fatshedera je krížencom medzi Fatsia a Hedera). Prirodzene sa vyskytujúce hybridy sú sterilné a nemôžu sa rozmnožovať semenom.

Hydatóda – rastlinná žľaza na vylučovanie vody vo forme kvapiek.

Hydrofília – opeľovanie prostredníctvom vody; vodomilnosť.

Hydrofyt – vodná rastlina.

Hydrogamia – prenášanie peľu vodou.

Hydropónia – pestovanie rastlín v živnom roztoku bez pôdy.

Hygrofília – vlhkomilnosť.

Hypantídium – vrcholíkové súkvetie, ktorého zrastené súkvetné osi vytvárajú lôžko vnútri s hruškovitou dutinou.

Hypnospóra – mnohojadrová spóra tvoriaca sa na konci vegetačnej lehoty.

Hypogeické klíčenie (podzemné) – klíčne lístky zostávajú pod zemou, zo zárodočného púčika vyrastá epikotyl, na ktorom narastú prvé listy.

Chamaefyt – prezimujúca rastlina.

Chamomilla – harmanček, rumanček.

Chaparal – prechodné husté suchomilné kroviny v Texase, Mexiku a Kalifornii medzi stepou a lesom.

Chazmantéria – vystupovanie prášnikov z takmer zatvoreného (kleistogamického) kvetu.

Chazmofyt – rastlina žijúca v skalných trhlinách.

Chazmogamia – 1. otváranie kvetov pred opelením 2. oplodňovanie pri otvorených kvetoch.

Chazmokleistogamia – výskyt chazmogamických (otvorených) i kleistogamických (zatvorených) kvetov na tom istom jedinci.

Chemosyntéza – je podobným dejom ako fotosyntéza. Zdrojom energie pri nej je chemická energia, ktorá sa uvoľňuje pri okysličovaní neústrojných látok.

Chemotropizmus – schopnosť rastliny rásť smerom k výživným látkam.

Chinínovník – tropický strom, z ktorého kôry sa vyrába chinín.

Chlorela – druh vodnej riasy bohatej na bielkoviny a tuky.

Chlorocysta – zelená asimilačná bunka rašeliníkov.

Chlorofyl – farbivo, ktoré prepožičiava výhonkom a listom zelenú farbu a má významnú úlohu pri fotosyntéze.

Choriheteróza – heterokaryoticky podmienená heteróza húb.

Choríza – rozdelenie jedného listu na dva.

Chorizéma – druh ozdobného menšieho kra; ozdobný izbový kvet.

Chromoplast – teliesko v rastlinných bunkách, na ktorom sa tvorí žlté, červené alebo hnedé farbivo.

Chryzantéma – jesenný záhradný ozdobný kvet.

Chylofyl – rastlina s hrubými, dužinatými listami.

Chylokaul – rastlina s veľmi zdužinatenou osou.

Ibiš – mohutná dvojročná ozdobná kultúrna slezovitá rastlina, dosahujúca výšku až 2 m.

Ibištek – druh slezovitého menšieho kra; ozdobný izbový kvet.

Idiogamia – opelenie peľom z toho istého kvetu toho istého indivídua.

Implantát – časť pletiva pripojená (navrúbľovaná) na iné pletivo.

Imunita – vrodená alebo získaná odolnosť organizmu proti niektorej infekčnej chorobe alebo jedu. Človek alebo živočích môže odolnosť získať očkovaním, rastliny majú odolnosť len vrodenú.

Incest – získavanie potomstva autogamiou, opelením vlastným peľom z tej istej rastliny.

Indikátor (rastlinný) – je druh rastlín s vyhranenými nárokmi na podmienky pestovania. podľa výskytu rastliny môžeme usudzovať na obsah živín v pôde, jej kyslosť, na dostatok alebo nedostatok určitých prvkov.

Indriša – druh muškátu s aromatickými listami (Pelargonium roseum).

Indukcia kvitnutia – “umelé” vyvolanie kvitnutia rastliny v období, kedy by normálne nekvitla. Docieli sa vplyvom chemických látok, zmenou svetelných alebo tepelných podmienok. Využíva sa napríklad pri načasovaní kvitnutia k určitým sviatkom.

Inkompabilita – neschopnosť pohlavného spojenia určitých jedincov (odrôd). Známa je najmä v ovocinárstve ako neschopnosť samoopelenia niektorých odrôd.

Inokulácia – štepenie, očkovanie rastlín.

Inoväť (oinovatenie) – jemný, šupinovitý povlak na listoch a výhonkoch, ktoré potom nadobúdajú sivý alebo striebristý vzhľad (príklad: Cotyledon undulata).

Insektofilný – opeľovaný hmyzom (o rastline).

Internódium – je časť stebla (stonky) medzi dvoma kolienkami, uzlami.

Intersterilita – nekrížiteľnosť medzi dvoma formami organizmov.

Introdukcia – prenášanie pestovania nových druhov alebo odrôd do oblastí, kde sa do tých čias nevyskytovali, ani nepestovali.

Iroko – jedno z najcennejších afrických tropických driev; africký teak.

Jednoduchý kvet – kvet iba s jedným radom korunných lupienkov. Pozri aj plné a poloplné kvety.

Jednoročná rastlina – rastlina, ktorá v priebehu jedného rastového obdobia vyklíči zo semena a ukončí svoj životný cyklus. Potom sa vyhodí. Aj celý rad trvaliek sa pestuje ako jednoročné rastliny, Pretože sa ťažko prezimúvajú alebo v nasledujúcich rokoch už nevyzerajú dekoratívne.

Jerlín – japonský strom z čeľade bôbovitých (motýľokvetých).

Jonatánka – 1. druh jablone 2. druh jablka výbornej chuti.

Juka – 1. druh cudzokrajnej krovinatej alebo stromovitej rastliny 2. ozdobní izbová kvetina kvitnúca súkvetím bielych zvončekovitých kvetov.

Kalcióza – druh chlorózy (choroby rastlín), ktorej príčinou je nedostatok železa spôsobený nadmerným množstvom vápnika v pôde.

Kália – močaristá trváca rastlina z južnej Afriky s veľkými bielymi kvetmi; diablik etiópsky, zantedeschia; ozdobný izbový kvet s bielymi kalichovitými kvetmi.

Kalich – súhrnné označenie pre všetky zelené kališné lístky, ktoré obklopujú korunné lupienky väčšiny kvetov. Kalich chráni rozvíjajúce sa kvetné puky.

Kališné lístky – vonkajšia, často zelená časť kvetu, ktorá chráni stred kvetu a jemnejšie korunné lupienky. Pozri aj kalich a korunné lupienky.

Kalízia – druh trvácej visiacej rastliny z tropickej Južnej Ameriky; ozdobný izbový kvet.

Kalkofilný – vyhľadávajúci vápenaté pôdy; vápnomilný.

Kalkofóbny – vyhýbajúci sa vápnitým pôdam; neznášajúci vápno.

Kalóza – rôsolovitá látka, ktorá zapcháva otvory medzi sitkovicami.

Kalus – zvláštna látka, hojivé pletivo, ktoré sa vytvára na poranených miestach drevnatých rastlín.

Kalykantémia – zmena kališných lístkov na korunné lupienky.

Kalyptra – náprstkový obal vrcholu koreňa; čiapočka.

Kalyptrogén – delivé pletivo vrcholu rastlinného koreňa.

Kambium – vrstva delivých buniek podlhovastého tvaru, ktoré sa nachodia na rozhraní medzi drevitou a lykovou časťou rastlín.

Kanna – ozdobný cudzokrajný kvet zo skupiny zázvorovitých, príbuzný banánovníkom.

Kapara – kriakovitá tŕňovitá rastlina rastúca v stredozemnej oblasti.

Kapilárny efekt – stúpanie tekutiny vo vlásočniciach rastliny alebo stúpanie tekutiny v pôde, prípadne nasávanie tekutiny savým materiálom.

Karbolín – dechtový olej, destilát z čiernouhoľného alebo hnedouhoľného dechtu, používaný ako dezinfekčný a impregnačný materiál.

Karbolínovať – postrekovať stromy karbolínom.

Karfiol – druh zeleniny s veľkým jedlým bielym zdužnateným kvetom.

Karotka – druh lepšej, jemnejšej mrkvy.

Karpel – kvetný orgán vytvárajúci vajíčka; plodolist.

Karpofor – mäsitá plodnica vyšších húb.

Karpogón – samičí pohlavný orgán navrchu predĺžený v hrdielko; zárodočník.

Karpológia – náuka o rastlinných plodoch.

Karpospóra – nepohlavná spóra červených rias.

Karpoxénia – vplyv peľu na plodolisty materskej rastliny.

Kasia – tropický krík z čeľade cezalpínovitých, patriaci medzi liečivé rastliny.

Kastrácia – umelý zásah, včasné odstránenie tyčiniek, ktorým zabraňujeme samoopeleniu obojpohlavných kvetov. Používa sa pri výrobe hybridov a v šľachtiteľskej práci pri kontrolovaní krížení.

Katalpa – strom z východnej Ázie a Severnej Ameriky z čeľade bignóniovitých, ktorý sa u nás pestuje v parkoch.

Kaučukovník – druh tropického stromu, poskytujúceho kaučuk.

Kaudex – zhrubnutý orgán vzniknutý spravidla zo zhrubnutého koreňa, hypokotylu a bazálnej časti stonky.

Kauliflória – vyrastanie kvetov priamo na kmeni drevín.

Kauloid – vzpriamená alebo poliehavá nepravá os s palístkami; pabyľka.

Kaulom – výhonok.

Kávovník – tropická rastlina, ktorej plody (zrná) sa používajú na prípravu aromatického nápoja kávy.

Kavyľ – druh stepnej trávy.

Kenofytikum – novovek rastlinného sveta.

Ker – drevnatá rastlina bez kmeňa, rozkonárená od zeme. Konáriky celé drevnatejú a prežívajú niekoľko rokov.

Keralenchým – obliterované, odumreté sitkovice, ktoré tvoria často výrazne pásy, na priečnom priereze vrkočovité.

Klas – dlhé, nerozkonárené súkvetie s podobnou stavbou ako strapec. Jednotlivé kvety sú bez stopiek. Príkladom je mečík.

Kleisto – prvá časť zložených slov, obyč. odborných termínov s významom oplodnenie, samoopelivý, oplodňujúci, plod, plodový.

Kleistoantéria – čiastočná kleistogamia, oplodnenie, pri ktorom peľnice ostávajú skryté.

Kleistogameon – druh rozmnožujúci sa samoopelivo, kleistogamicky.

Kleistogamia – priebeh oplodnenia vlastným peľom, pri ktorom ostáva kvet zatvorený.

Kleistogamický – opeľujúci sa vlastným peľom; samoopelivý.

Kleistogénia – vytváranie kleistogamických kvetov.

Kleistokarpia – vytvorenie plodov v kvetoch kleistogamických, samoopelivých rastlín.

Kleistopetálny – trvalo uzavretý (o kvete).

Kleistotécium – guľovitá plodnička húb trvalo uzavretá s askami (vreckami) neusporiadanými a guľovitými alebo elipsoidnými.

Klíčenie – prvé vývinové štádium na ceste od semena k rastline, v ktorom najprv vznikne klíčenec. Klíčenie môže prebehnúť rýchlo (za štyri až šesť dní) alebo si vyžaduje týždne či dokonca mesiace. Toto obdobie je problematické: na jednej strane semeno už nie je chránené obalom, na druhej strane sa ešte nevyvinuli silné korene a listy.

Klimax – porast predstávajúci konečné štádium vo vývoji vegetácie určitého kraja.

Klívia – druh krásnej trvácej izbovej ozdobnej rastliny s dužinatými posplietanými koreňmi.

Klon – je potomstvo jednej rastliny, ktoré vzniklo nepohlavným rozmnožovaním – delením trsov, rôznymi druhmi odrezkov, štepením a podobne.

Knifolia – druh izbovej rastliny príbuznej aloe.

Koka – druh tropickej rastliny, ktorej listy obsahujú kokaín.

Kokolit – vápenatá platnička uložená v želatinóznom obale.

Kokosovník – kokosová palma.

Kolenchým – rastlinné pletivo z buniek, ktorých steny sú v rohoch zhrubnuté.

Koleoptila – obal prvých listov vyklíčených travín; vrchol vyklíčenej rastliny.

Kolienko – uzly, na ktorých listy sedia na stonke. Na týchto miestach sa pri rastlinách ako brečtan a filodendron často vytvárajú aj nové korene.

Kolokázia – druh trvalých rastlín z čeľade áronovitých.

Kolokvinta – žlto kvitnúca liečivá rastlina z čeľade tekvicovitých.

Kolumela – útvar, ktorý ostane, keď sa blanka obklopujúca výtrusnicu (sporangium) roztrhne a výtrusy (sporangiospóry) sa rozletia.

Konektív – spojivo prášnikových puzdier.

Konídie – jednobunkové spóry (výtrusy) húb hruškovitého tvaru.

Konidospóra – nepohlavný výtrus, ktorý sa tvorí na konci konidioforu.

Konifera – ihličnatý strom alebo ker.

Konvália – ozdobná záhradná rastlina.

Konvalinka – voňavá trváca 15 až 50 cm vysoká jedovatá bylina so strapcom voňavých zvončekovitých bielych krátkostopkatých kvetov.

Konzervárium – budova zariadená na prezimovanie teplomilných rastlín.

Koprofília – vlastnosť daktorých organizmov (napr. húb) vyvíjať sa na živočíšnych výkaloch.

Kopulovanie – štepenie (ovocných) stromov.

Koralica – trváca 10 až 25 cm vysoká bylina z čeľade vstavačovitých.

Kordait – vymretá skupina stromovitých až 30 m vysokých rastlín s dlhými nedelenými listami, s kvetmi v klasoch a so srdcovitými orieškovými semenami.

Koreň – väčšinou podzemná časť rastliny zakotvená v pôde, ktorá slúži na prijímanie vody a živín. Rozlišujeme hlboko a plytko zakoreňujúce rastliny.

Koreňové vlásky – najjemnejšie korienky na povrchu pokožky, ktoré sú veľmi dôležité pre prijímanie potravy.

Koreňový bal – zemný bal popretkávaný koreňmi.

Koreňový kŕčik – horný koniec koreňa, z ktorého vychádzajú výhonky a listy.

Korolantémia – zmena korunných lupienkov na tyčinky.

Koruna – do kruhu usporiadané korunné lupienky, ktoré môžu byť jednotlivé alebo zrastené.

Koruna kvetu a kalich kvetu – chránia tyčinky a piestik.

Korunné lupienky – väčšinou najnápadnejšia časť kvetu. Korunné lupienky chránia stred kvetu. Keď sú farebné, majú za úlohu prilákať opeľujúci hmyz k tyčinkám a piestikom. Korunné lupienky sa často zamieňajú za kališné lístky. Kvet môže mať veľmi málo korunných lupienkov (pri mnohých tradeskanciách sú to len tri), ale aj veľmi veľa (ako napr. ruže s plnými kvetmi). Spolu vytvárajú tzv. korunu (pozri aj kališné lístky, tyčinky, piestik, kvet a korunu).

Kosmea – záhradná ozdobná rastlina, ktorej jemný kvet pripomína kvet králika, margaréty.

Kotyledon – druh rastliny z čeľade tučnolistových; ozdobný izbový kvet.

Kozmopolit – druh rastliny, rozšírený najmenej na štyroch svetadieloch. Mnohé druhy sa takto rozšírili činnosťou človeka.

Kozmotropický – rozšírený na celom svete.

Kôra – vrstva pletiva medzi pokožkou a cievnymi zväzkami stonky (i koreňa), na rozdiel od borky “živá”, neodumretá. V nadzemných častiach väčšinou zelená.

Kribrálny – týkajúci sa lykovej časti cievneho zväzku.

Krín – druh cudzokrajnej cibuľovitej rastliny s veľkými bielymi kvetmi; ozdobný izbový kvet.

Kristáta – fasciácia stonky alebo kvetu. Hrebeňovito rozšírené orgány rastlín sa môžu využívať zámerne ako okrasný prvok. Napríklad súkvetie plemenníka, listové čepele papradí, stonky kaktusov a sukulentov.

Kríženie (hybridizácia) – pohlavné spojenie vlastností dvoch jedincov (opelenie a oplodnenie). Prirodzené je bez zásahu človeka, umelé (zámerné, kontrolované) sa používa pri šľachtení.

Krókus – lúčna alebo záhradná rastlina; šafran jarný.

Krotón – rod tropických drevín z čeľade mliečnikovitých.

Kryofilný – rastliny prispôsobené k životu v nízkych teplotách; chladnomilné.

Kryofyt – mikroskopická rastlina žijúca na chladných suchých miestach.

Kryoplanktón – mikroorganizmy žijúce vo večnom snehu (ľade).

Kryptogam – tajnosnubná rastlina.

Kryptogamia – tajnosnubnosť.

Kryptohybrid – kríženec, u ktorého sa neprejavujú znaky rodičov.

Kryptokokus – druh húb patriaci ku kvasinkám.

Kryptoméria – cudzokrajný ihličnatý strom.

Kufea – druh polokra pochádzajúci z Mexika; ozdobný izbový kvet.

Kukurica – teplomilná obilnina z čeľade tráv.

Kultivar [skratka cv. (odroda)] – rastlinná odroda pomenovaná šľachtiteľom. Názov odrody je uvedený v jednoduchých úvodzovkách za rodovým a druhovým názvom, napr. Scindapsus pictus ‘Argyraeus’.

Kutikula – blana, pokrývajúca časť povrchu buniek rastlinných i živočíšnych.

Kvet – väčšinou najnápadnejšia časť rastliny. Orgán vybavenýšpeciálnymi časťami na pohlavné rozmnožovanie. Niektoré rastliny vytvárajú kvety, ktoré majú buď samčie časti (tyčinky), alebo len samičie časti (piestik); pri väčšine rastlín sa však v jednom kvete nachádzajú samčie aj samičie pohlavné orgány. Tieto orgány sú zvyčajne obklopené pestrými korunnými lupienkami a zelenými kališnými lístkami. Begónie sú napríklad rastliny, ktorých kvety nie sú ani samčie (žiarivé korunné lupienky obklopujú tyčinky s peľom) ani samičie (veľký okrídlený semenník sedí za korunnými lupienkami).

Kvietok – malý kvietok v množstve ostatných, vytvárajúci súkvetie, napr. kvety sedmokrások sú z množstva jednotlivých kvietkov.

Kyanidín – jeden z troch antikyanidínov (pelargonidín, kyanidín a delfinidín), od ktorých závisí pestrofarebnosť kvetov a plodov.

Lagenária – druh okrasnej popínavej tekvice.

Lalang – vysoká ježatá tráva bujnorastúca v trópoch.

Lamina – rozšírená, väčšinou plochá časť listu; čepeľ.

Laminária – rod morských rias.

Laterálny – bočný, vyrastajúci z hlavného orgánu (stonky, koreňa).

Latex – mliečna, biela tekutina, ktorú vylučujú rozličné rastliny, ako napr. prýštec alebo figovník, keď sa porania stonky alebo kmene (pozri aj slzenie).

Látková premena – je základným prejavom živej hmoty. Organizmus neustále prijíma z vonkajšieho prostredia látky nevyhnutné pre život a vylučuje z tela produkty, ktoré vznikli po využití prijatých látok.

Leptóm – lyková časť cievneho zväzku.

Levanduľa – druh liečivej voňavej rastliny.

Liana – bylina alebo drevina zakoreňujúca sa v zemi a opierajúca sa alebo ovíjajúca sa o podklad (napr. vinič, chmeľ).

Libriform – sklerenchymatické vlákna drevovej časti cievneho zväzku (dreva).

Libroskleroid – prechodná forma sklerenchymatických útvarov medzi skleroidom a sklerenchymatickým vláknom.

Lignocelulóza – látka v zdrevnatených bunkových stenách cievnatých rastlín.

Lignum – drevo.

Ligula – blanitý výrastok v mieste prechodu listovej pošvy v listovú čepeľ; jazýček.

Lichenín – hemicelulóza obsiahnutá v stenách lišajníkov.

Lichenizmus – symbióza hubových vláken s bunkami riasy, pričom celásústava robí dojem jednotného organizmu.

Lichenológia – náuka o lišajníkoch.

Lichenový – lišajníkový.

Linda – topoľ biely.

List – orgán rastliny vyrábajúci energiu (pozri fotosyntézu). Listové úponky ako aj korunné lupienky, kališné listy a listene sú pravdepodobne premenené listy. Pri väčšine kaktusov preberajú funkciu listov výhonky.

Listene – premenené, často pestro sfarbené listy, ktoré obklopujú relatívne nenápadné kvety, ako napríklad korunným lupienkom podobné listene prýštca najkrajšieho alebo zvončekovité listene bugénviley, a lákajú opeľujúci hmyz.

Lístok – časť perovito zloženého listu (pozri aj zložené a dlaňovito zložené listy).

Listovka – čiastočne rozložené lístie, ktoré sa používa do substrátov na pestovanie rastlín, pretože obsahuje živiny a baktérie a zabezpečuje kyprú, priepustnúštruktúru pôdy. V obchode dostať listovku len zriedka, nájdeme ju však pod opadavými listnatými stromami alebo si ju môžeme vyrobiť kompostovaním opadaného lístia (pozri aj humus).

Litofyty – sú organizmy žijúce na skalnatých pôdach a skalách, napríklad lišajník.

Lobelka -druh jednoročnej až 40 cm vysokej jedovatej byliny pochádzajúcej z Ameriky, z ktorej sa zberá vňať na farmakologické účely.

Lodikula – zakrpatený vnútorný lístok v kvetoch lipnicovitých rastlín.

Lotos – druh cudzokrajnej vodnej rastliny.

Lôžko kvetné – je rozšírená horná časť kvetnej stopky. Výrazné je napríklad pri slnečnici, kde tvorí veľký disk.

Lufa – druh jednoročnej cudzokrajnej rastliny podobajúcej sa väčšej uhorke.

Lupina – druh kŕmnej olejnatej rastliny; vlčíbôb.

Lupulín – látka obsiahnutá v listencoch neoplodnených chmeľových šišiek.

Lykopódium – rastlina patriaca k machorastom; plavúň.

Ľalia – druh cibuľovitej rastliny; ozdobný záhradný kvet.

Ľaliovka – druh poľnej rastliny.

Ľaliovník – druh cudzokrajnej ozdobnej rastliny.

Ľuľok – druh poľnej liečivej byliny.

Macchia – vždyzelené krovinaté porasty (vavrín, myrta) v stredomorskej oblasti.

Magdalénka – druh rozličného letného, najmä včasného ovocia.

Magnólia – ozdobný cudzokrajný ker alebo strom s veľkými farbistými kvetmi.

Mahónia – rastlina s tmavými kožovitými listami a so strapcami žltých kvetov.

Majorán – jednoročná (vo svojej vlasti okolo Stredozemného mora aj trváca) drobná bylina, ktorej vňať obsahuje neobyčajne aromatický terpénový olej, takže usušená sa používa ako kuchynské korenie a vo farmaceutickom priemysle.

Makrofyl – rastlinný list (plochy 18 226 až 164 025 mm2).

Makrogaméta – väčšia z dvoch splývajúcich gamét, pravidelne samičia.

Makrogametofyt – zárodkové vrecúško kvitnúcich rastlín.

Makrospóra – väčšia (samičia), viacbunková spóra druhov, ktoré vytvárajú spóry dvoch veľkostí.

Makrospórangium – semenník kvitnúcich rastlín.

Makrosporocyt – diploidná bunka v samičom pohlavnom orgáne rastlín, z ktorej vzniká zárodkové vrecúško (materská bunka zárodkového vrecúška).

Makrospórogenéza – vývin zárodočného mieška krytosemenných rastlín.

Malakofilný – rastliny oplodňované mäkkýšmi; mäkkýšosnubné.

Malva – slez.

Malvazinka – sorta jabĺk, sliviek, ringlôt.

Malvica – dužinatý plod (napr. jablko).

Mamilárka – druh opunciovitých (kaktusovitých) rastlín.

Mandarínka – druh južného menšieho citrusového ovocia podobného pomaranču.

Mandragora – 1. cudzokrajná liečivá rastlina 2. hrubý repovitý koreň tejto rastliny (pripomínajúci tvarom ľudskú postavu), pokladaný v stredoveku za čarodejný.

Mangifera – mangovník.

Mangostana – strom z čeľade ľubovníkovitých, rastúci v tropickej Ázii a dávajúci lahodné, voňavé ovocie v podobe vínovočervených bobúľ veľkosti pomaranča.

Mangovník – strom s guľovitými alebo vajcovitými, príp. obráteno hruškovitými plodmi (mango), rastúci v tropických oblastiach.

Mangrova – stromovitá alebo krovitá vegetácia na močaristom pobreží tropických morí.

Maniok – tropický ker so škrobovitými hľuzami.

Maquis – hustý krovitý stredozemný porast; macchia.

Maranta – americká tropická rastlina pestovaná na účely potravinárske a lekárske.

Maraska – druh dalmátskej višne.

Matapolo – cudzopasná rastlina žijúca na kmeňoch mohutných stromov v brazílskych pralesoch.

Materská rastlina – je rastlina vybraná pri šľachtení pre svoju kvalitu ako základ na ďalšie vegetatívne i generatívne rozmnožovanie alebo kríženie.

Mäkký odrezok – z výhonku, ktorý je o niečo tvrdší a viac zdrevnatený.

Mäta – voňavá lúčna rastlina.

Mediána – rovina položená materskou osou a osou listu alebo postrannej vetvy.

Megaspórangium – semenník kvitnúcich rastlín.

Megasporogenéza – vývin zárodočného mieška krytosemenných rastlín.

Megatermný – rastliny vlhkých, tropických pásiem s neporušenou vegetáciou.

Mechanomorfóza – zmena tvaru rastlinných orgánov pôsobením vonkajších silových činiteľov (tlaku, ťahu a pod.).

Melón – tekvicovitá rastlina so sladkými plodmi guľovitého tvaru; dyňa.

Mentorovať – usmerňovať prostredníctvom šľachteného vrúbľa nové hybridy.

Meringia – jednoročná alebo dvojročná riedko trsnatá bylina asi 10 až 30 cm vysoká s jednoduchými vajcovito kopijovitými listami.

Meristém – pletivo z buniek schopných delenia.

Metablastém – chlpovitý výrastok z pokožky rastlín.

Metaderma – zhrubnuté pretiahnuté bunky, nahrádzajúce korok, so stenami impregnovanými tmavohnedým farbivom.

Metadermizácia – impregnácia pokožkových buniek niektorých koreňov hnedými látkami.

Metagýnia – dozrievanie samčích kvetov pred samičími v jednopohlavných kvetoch.

Metakutizácia – zdrevnatenie bunkových stien na konci koreňov.

Metaxylén – neskôr sa vyvíjajúca časť primárneho dreva v cievnom zväzku.

Metlina – rozkonárené súkvetie, ktorého každá časť nesie viac stopkatých kvetov, ako napr. orgován a väčšina tráv (pozri aj súkvetie).

Mezokarp – stredná vrstva trojvrstvového oplodia; stredné oplodie.

Mezoterm – rastlina teplých oblastí mierneho klimatického pásma.

Mezotermný – rastlina, ktorá vyžaduje priemernú ročnú teplotu 15 až 20 °C.

Migrácia – rozširovanie rastlín z miesta ich vzniku na nové miesta.

Mikroflóra – drobné rastlinstvo, mikroskopická flóra (op. makroflóra).

Mikrogaméta – samčia pohlavná bunka (obyč. menšia ako samičia).

Mikropyle – peľový vchod.

Mikrospóra – vírivý (samčí) výtrus.

Mikrosporocyt – bunka, z ktorej sa vyvíja peľové zrno; materská peľová bunka.

Mikrosporogenéza – tvorba spórov v prašníkoch krytosemenných rastlín.

Mikroterm – rastlina chladného mierneho pásma.

Miktón – skupina organizmov vzniknutá vzájomným krížením dvoch alebo viacerých druhov, ktorej jedince sú plodné navzájom i s rodičovskými formami.

Mimóza – druh ozdobnej cudzokrajnej rastliny; citlivka.

Minigladiola – druh gladioly malého vzrastu.

Mirabela i mirabelka – 1. druh slivky 2. guľaté voskovožlté ovocie tohto stromu.

Mišpuľa – 1. druh jabloňovitého stromu 2. plod tohto stromu podobný drobnému jabĺčku.

Monécia – výskyt samčích a samičích jednopohlavných kvetov na tom istom jedincovi; jednodomosť.

Monília – druh cudzopasnej huby na ovocných stromoch.

Monilióza – choroba ovocných stromov spôsobená moníliou a zapríčiňujúca hnilobu plodov.

Monokarpický – ktorý kvitne iba raz a po odkvitnutí hynie.

Monokarpium – plod tvorený jediným plodolistom.

Monoklínia – obojpohlavnosť kvetov.

Monopódium – jednoosové rozkonárenie.

Monostýlia – výskyt jedinej čnelky v kvete.

Monstrózny – abnormálny, nepravidelný rast stonky.

Montbrecia – rod juhoafrických rastlín z čeľade kosatcovitých, ktorého druhy sa pestujú ako ozdobné kvety v záhradách.

Moruľa – plod moruše.

Moruša – 1. listnatý strom alebo ker, listami ktorého sa živí hodvábnik morušový 2. plod (ovocie) tohto stromu.

Mramorovitosť – choroba listov alebo kvetov.

Mulčovať – pokrývať skyprenú pôdu okolo rastlín organickými látkami (hnojom, rašelinou a pod.), aby sa udržala vlaha.

Mungo – drobnosemenná fazuľa, ktorá sa pestuje najmä vo východnej Ázii.

Muškát – druh ozdobného kvetu; pelargónia.

Muškátka – druh hrušky.

Muškátovník – tropický strom poskytujúci muškátový kvet a muškátové oriešky.

Mutácia – náhla dedičná zmena organizmu. Vzniká spontánne v prírode alebo sa vyvoláva umelo. Zmeniť sa môžu morfologické znaky i fyziologické vlastnosti organizmu.

Mutagény – chemické biologické látky, fyzikálne faktory, ktoré môžu vyvolať mutáciu. Mutáciou vznikli mnohé známe odrody jabloní, napríklad Jonathan, James Grieve, klony hrušiek s červeným plodom, ako Williamsova a Clappova.

Mutant – odlišný organizmus, jedinec, ktorý vznikol mutáciou.

Mycélium – podhubie.

Mykoríza – spolužitie koreňov daktorých drevín alebo bylín s hubovitými vláknami (hýfami).

Myrikovka – ker alebo poloker 50 až 250 cm vysoký s priamymi prútovými konármi, ktoré sú porastené úzkymi kopijovitými sivozelenými bodkovanými listami.

Myrmekochória – rozširovanie rastlinných semien mravcami.

Myrobalán i myrobolán – slivka višňoplodá.

Myrta – druh ozdobného kríka z oblasti Stredomoria.

Náchylnosť – opak odolnosti. Živočích alebo rastlina sa ľahko nakazia a sú poškodené infekčnou chorobou alebo jedom.

Nanocysta – zhluk drobulinkých spór vzniknutých rýchlym rytmom delenia.

Narcis – ozdobná, bielo alebo žlto kvitnúca rastlina.

Nard – druh rastliny; valeriána.

Nastia – pohyb rastlín vyvolaný najčastejšie chemickým podráždením, dotykom alebo svetlom (napr. ranným svitaním).

Nefrolepis – druh okrasného tropického papradia.

Nektárinka – 1. kríženec marhúľ a broskýň; mutácia broskyne 2. plod tohto stromu (úplne hladký – bez chĺpkov).

Nektárium – kvetná časť vylučujúca sladkú šťavu, nektár; medník; nektárnik.

Nematoplast – tyčinkovitý útvar v plazme daktorých rastlinných buniek.

Neofyt – naturalizovaná rastlina, zdanlivo patriaca do divej domácej flóry.

Neutrofília – vlastnosť rastlín vyžadujúca pôdy s neutrálnou reakciou.

Nitka – nitka nesúca peľnicu. Obidve spolu tvoria tyčinku. Nitky zvyčajne stoja tesne vedľa seba v strede kvetu, ako napríklad pri mučenke (pozri aj anteru).

Nitrofyt – rastlina vyžadujúca pôdu bohatú na dusikaté látky.

Nódium – steblové kolienko; uzol.

Nopál – druh kaktusu.

Notogamia -opelenie medzi kvetmi rôznych odrôd tej istej rastliny.

Nutricizmus – spolužitie rastlín s hubami, ktoré si navzájom vymieňajú živiny; mykoríza.

Nyktinastia – spánkový pohyb.

Obdobie pokoja – obdobie v rámci ročného cyklu, počas ktorého by rastlina mala odpočívať a vytvárať len málo alebo nijaké listy a korene.

Obilniny – rastliny z čeľade tráv, ktoré sa pestujú ako potrava, napr. pšenica a jačmeň (pozri aj trávu).

Odnož – rastlinky, ktoré sa vyvíjajú na báze materskej rastliny (na rozmnožovanie) a možno ich oddeliť.

Odroda – (pozri kultivar).

Oidium – druh choroby viniča; biela pleseň.

Oinovatenie – (pozri inoväť).

Okolík – súkvetie s jednotlivými, z jedného bodu vybiehajúcimi kvetnými stopkami. Príkladom sú muškáty a hortenzie. Pozri aj súkvetie.

Okrajové tŕne – tŕne usporiadané po obvode areoly.

Oleander – druh nenáročného ozdobného kra pochádzajúceho zo Stredomoria.

Oleum – olej.

Oligoandria – výskyt malého počtu tyčiniek v kvete.

Oliva – 1. cudzokrajný strom alebo ker 2. jeho plod obsahujúci olej.

Ombrofil – rastlina žijúca výlučne na tienistých miestach (op. ombrofób).

Ombrofób – rastlina, ktorá nemôže žiť v tieni (op. ombrofil).

Ombrofóbny – neobľubujúci, neznášajúci tieň (op. ombrofilný).

Oogamia – pohlavné rozmnožovanie, pri ktorom samčia pohlavná bunka oplodňuje vajcovú bunku.

Oogónium – samičí pohlavný orgán; zárodočník.

Oomycéta – druh nižších húb.

Oosféra – samičia pohlavná bunka vznikajúca v zárodočníku; vaječná bunka.

Oospóra – pohlavná spóra, ktorá vznikla oplodnením samičej oosféry; oplodnená vaječná bunka.

Opadavé rastliny (v lete zelené) – rastliny, ktoré na konci obdobia rastu strácajú listy. Pretože takéto rastliny sú počas obdobia pokoja málo dekoratívne, nie sú práve vhodné ako izbové rastliny. Na jar vytvárajú nové listy (pozri aj vždyzelené rastliny).

Opuncia – kaktusovitá rastlina.

Orech – druh plodu s jednou tvrdou alebo kožovitou šupkou, ktorá obklopuje často jedlé semeno. Pozri aj plod.

Oreodoxa – veľmi pekná košatá palma na Antilách so štíhlym, dolu hodne zhrubnutým kmeňom.

Organické hnojivá – (čiže organického pôvodu), sú maštaľný hnoj, zelené hnojenie, kompost, rašelina. Obsahujú väčšinou všetky rastlinné živiny, organickú hmotu potrebnú na tvorbu humusu.

Orgován – druh ozdobného kra.

Orchidea – druh ozdobnej tropickej rastliny.

Ornitofília – opeľovanie rastlín vtákmi.

Ornitochorný – rastliny, ktorých plody alebo semená roznášajú vtáci, a tým sa tieto rastliny rozširujú.

Ortotropizmus – ohyb alebo smer rastu rastliny smerom nahor.

Os – nadzemný orgán rastliny, ktorý na vrchole stále dorastá. Po jeho stranách vyrastajú listy s púčikmi v pazuche. Je oporou rastliny a rozvádza v nej vodu, živiny a asimiláty. Osi majú rôznu stavbu a sú rôznych typov.

Osteň – tuhý výrastok pokožky. V staršej literatúre sa tento termín nesprávne používal na označovanie tŕňov kaktusov.

Otona – druh trvácej rastliny so zlatožltými kvetmi.

Ovíjavá os – tenká os rastliny, ktorá sa ovíja okolo opory.

Pagaštan – druh listnatého stromu; pagaštan konský.

Paleoarktický – týkajúci sa oblasti Starého sveta (Európy, severnej a strednej Ázie a severnej Afriky); palearktický.

Palinológia – náuka o peľových zrnkách.

Palma – druh tropického stále zeleného stromu.

Palmíra – palma s vejárovitými listami a veľkými jedlými plodmi, rastúca v Indii a v Afrike.

Pamajorán – druh trvácej až 50 cm vysokej byliny, ktorej usušená vňať sa pre obsah aromatickej silice používa aj ako kuchynské korenie a vo farmaceutickom priemysle.

Pampalmus – ovocie, kríženec mandarínky a grapefruitu.

Panašovanie – biele, žlté a krémovo zafarbené škvrny na listoch, ktoré pôvodne vznikli ako následok mutácie alebo vírusovej infekcie. V prírode sa s nimi stretneme zriedka. Panašované rastliny sú veľmi obľúbené, musia však stáť na svetle, aby sa panašovanie uchovalo. Keď panašované rastliny rozmnožujeme odrezkami, vyvinú sa rastliny so zelenými listami.

Pandan – ker alebo strom v Malajsku a západnej Afrike, pestovaný pre voňavé kvety a pre listy, z ktorých sa pletú rohožky a klobúky.

Pandanokveté – rad jednoklíčnolistých rastlín.

Pantropický – rastliny rastúce v celom tropickom pásme.

Papája – tropický ovocný strom s melónovitými dužinatými plodmi.

Parafýlium – drobné lístkovité alebo vláknité výrastky na pabyľke.

Parafýza – podporná bunka rúškatých húb.

Parastamen – sterilná peľnica.

Parasterilita – sterilita v dôsledku zábrany prerastania peľového vrecúška pletivom čnelky.

Parastich – druhotná špirála v postavení listu na osi.

Paratonický – pohyby rastlín spôsobené vonkajšími príčinami.

Parenchým – rastlinné (bunkové) pletivo.

Partenoapogamia – konjugácia alebo splynutie dvoch somatických jadier.

Partenogamia – splynutie dvoch samičích gamét.

Partenokarpia – tvorba plodov bez oplodnenia. Vznikajú plody, ktoré nemajú semená. napr. niektoré odrody hrušiek, viniča, banánov, citrónov, uhoriek (najmä skleníkové).

Pasiflóra – druh ovíjavého lianovitého kra s veľkými kvetmi.

Pazucha listu – uhol medzi listom, prípadne stopkou listu a rastlinnou stonkou, z ktorého sa vyvíjajú nové listové alebo bočné výhonky a kvetné puky. Tieto púčiky nazývame pazušnými púčikmi. Ich vyštipnutím možno zabrániť tvorbe bočných výhonkov.

Pedigré – rodokmeň, presný register predkov. Pri šľachtení prehľad od východiskového materiálu cez systém kríženia po novú odrodu. Povinne sa predkladá pri povoľovaní novej odrody.

Pektinátne tŕne – hrebeňovito usporiadané tŕne vyrastajúce po bokoch areoly.

Pelargónia – izbová a záhradná rastlina s ozdobným kvetom; muškát.

Pelória – jav, pri ktorom sa súmerný kvet vyvinie výnimočne ako pravidelný (napr. pyštek).

Penicílium – druh plesne.

Pentacyklický – kvet s piatimi kruhmi v diagrame.

Pentaméria – päťdielnosť kvetu.

Perena – trvalá rastlina; trvalka.

Periant – kvetné obaly.

Periblém – prostredná vrstva buniek, z ktorej sa utvorí prvotná kôra.

Pericykel – centrálny valec koreňa, ktorého vonkajšia vrstva sa vyznačuje intenzívnou životnou činnosťou; koreňotvorná vrstva.

Periderm – ochranné pletivo okolo osí a koreňov rastlín; druhotné krycie pletivo; kôra.

Perikambium – vrstva buniek vytvárajúca bočné korene rastlín a stromov.

Perikarp – časť pravého plodu, ktorá vznikla premenou steny semenníka; oplodie.

Perisperm – vonkajší semenný bielok.

Peronospóra – 1. plesňová, hubová nákaza; huba 2. choroba viniča spôsobená určitým druhom huby.

Petrofilný – rastliny žijúce na kameňoch a skalách.

Petrofyt – petrofilná rastlina.

Petúnia – druh ozdobnej, cudzokrajnej rastliny.

Piestik – je samčí pohlavný orgán kvetu. Na konci je blizna, na ktorú sa zachytáva peľ a cez čnelku prerastá do semenníka.

Pimentovník – druh americkej dreviny z čeľade myrtovitých, ktorej nedozreté plody sú korením.

Pincírovať/ pincovať – skracovať, oštipkávať obrast rastliny; zaštipovať.

Pínia – stredomorská borovica.

Piniola – píniový oriešok.

Pistácia – druh cudzokrajného (stredomorského) stromu.

Pistilódia – zmena tyčiniek a korunných lupienkov na plodolisty.

Pivonka – ozdobná rastlina s veľkými kvetmi, pochádzajúca z južnej Európy.

Placentácia – spôsob vyrastania vajíčok na placente.

Plastid – drobné teliesko v rastlinných bunkách so schopnosťou tvoriť farbivá; chromatofor.

Platan – mohutný cudzokrajný listnatý strom južných krajín.

Plazivá os – leží na zemi a väčšinou zakoreňuje v uzloch.

Pleiofýlia – rozdelenie jedného listu na dva.

Pleróm – vnútorná vrstva pletiva, napr. meristému na rastlinných osiach.

Plný kvet – kvety najmenej s dvoma radmi korunných lupienkov; často sa namiesto tyčiniek a piestikov nachádzajú v strede kvetu korunné lupienky. Formy s plnými kvetmi sú väčšinou šľachtence, ako napríklad moderné ruže (pozri aj jednoduché a poloplné kvety).

Plod – časť rastlín, ktorá vzniká po oplodnení z vajíčka a ďalších častí kvetu, obsahuje semena. Plod chráni semená, umožňuje ich dozretie, uchovanie a ďalšie rozširovanie.

Plumózne tŕne – typ tŕňov perovitého vzhľadu.

Plumula – základný rastový púčik.

Podzemok – plazivý, väčšinou vodorovne a často pod zemou rastúci výhonok, z ktorého sa vyvíjajú listy, výhonky a korene. Často slúži ako zásobný orgán, ktorý rastline umožňuje prežiť krátke obdobia sucha. Niektoré begónie majú podzemky.

Polarita rastlín – na rastline ako celku a na jej jednotlivých orgánoch je fyziologicky a morfologicky rozlíšený vrcholový pól (rastie hore) a spodný pól (smerom dolu), ktoré nemožno obrátiť ani zameniť.

Poliehavá os – po celej dĺžke leží na zemi, nikde nezakoreňuje.

Polínium – zlepený obsah peľnicového vačku na báze s lepkavou stopkou.

Poloker – rovnakého vzrastu ako ker, ale stonky na konci nedrevnatejú, po ukončení vegetácie odumierajú a opadávajú, napríklad šalvia lekárska.

Poloplný kvet – kvet s viac ako jedným radom korunných lupienkov, ale nie úplne plný. Príkladom sú rozličné senpólie (pozri aj jednoduché a plné kvety).

Polyantka – nízkokriačková ruža s mnohými malými ružičkami v kvetenstve.

Polyécia – výskyt viacerých typov pohlavnosti v rámci druhu (napr. dvojdomosť, trojdomosť atď).

Polykarpia – opakovaná plodnosť rastliny v jednom vegetačnom období; mnohoplodnosť.

Polykarpium – plod vytvorený z niekoľkých plodolistov.

Polymitóza – rýchlo prebiehajúce nadpočetné delenie v peľovom jadre po meióze bez delenia alebo s delením chromozómov.

Pomarančovník – druh citrusu s guľovitými oranžovými šťavnatými plodmi.

Pompónka – druh okrasných kvetov (napr. georgín, chryzantém) s guľovitými ružičkami kvetov.

Popínavá os – pomocou úponiek, tŕňov alebo iným spôsobom sa popína po opore.

Poplaz (stolón) – nadzemný alebo podzemný bočný výhonok, na ktorého kolienkach sa vyvíjajú korene a nové rastliny.

Porfýra – červená morská riasa (obľúbené jedlo Japoncov).

Pórnatka – rod drevokazných húb, ktoré spôsobujú hnilobu dreva.

Portulaka – drobná jednoročná rastlina s dužinatou poliehavou, vidlicovito rozkonárenou, 10 až 50 cm dlhou byľou so žltými kvetmi, ktoré vyrastajú z pazúch.

Praslen – kruh z troch alebo viacerých listov alebo kvetov, ktoré stoja na kolienku stonky, ako napríklad pri olovníku.

Prehaustórium – bradavkovitý výrastok buniek pokožky cudzopasnej rastliny.

Prieduchy – póry, ktorými sa usmerňuje výmena plynu rastliny. Väčšinou sa nachádzajú na rube listov.

Primula i primulka – ozdobný pestovaný izbový alebo záhradný kvet z rodu prvosienok.

Princeska – druh ihlicovitej odrody astry.

Proantéza – produkcia kvetov pred normálnym časom kvitnutia.

Prokambium – skupina buniek, z ktorých vznikajú v rastlinách cievne zväzky.

Prokaulóm – zvláštny samostatne rastúci koreňový orgán, tvoriaci sa pri klíčení daktorých cudzopasných rastlín.

Prolifikácia – prerastanie kvetu alebo plodu osou.

Promycélium – prvotné podhubie.

Protálium – haploidný gametofyt papradín; prvorast.

Protantéza – začiatok kvitnutia v súkvetí.

Proterancia – tvorba kvetov pred listami.

Proterogýnia – jav, keď v kvete skôr dozrievajú blizny ako peľnice; protogýnia.

Protoderm – prvotné pletivo, z ktorého vzniká pokožka rastlinných orgánov.

Protofloém – prvá sitkovica.

Protofyt – jednobunková rastlina.

Protogenéza – rozmnožovanie pučaním.

Protogýnia – proterogýnia.

Protonéma – vláknitý alebo lupeňovitý útvar vyrastajúci z výtrusu; pohlavná generácia machov.

Protoplast – mikrobálna alebo rastlinná bunka zbavená bunkovej steny a obalená len cytoplazmatickou membránou (blanou).

Prozenchým – druh rastlinného pletiva.

Prunuska – druh ozdobného kríka.

Psamofilný – organizmus, žijúci na piesočnatých pôdach.

Psamofyt – organizmus obľubujúci piesočnaté pôdy, žijúci na piesočnatých pôdach.

Pseudocefálium – zvyčajne bočné cefálium.

Pseudomycélium – reťaz samostatných buniek, ktorá má výzor podhubia.

Pseudoparenchým – pletivo húb pripomínajúce parenchým.

Pseudotsuga – druh západoázijského a amerického jedľovitého stromu.

Psilofyt – skupina vyhynutých fosílnych rastlín.

Psychrofyt – rastlina žijúca na chladných a vlhkých miestach.

Púčik – ešte nevyvinutý vrchol výhonku, z ktorého sa vytvoria výhonky, listy alebo kvety. Tzv. vrcholové alebo terminálne púčiky sa nachádzajú na vrcholoch hlavných alebo bočných výhonkov. Pazušné púčiky sa vytvárajú v pazuchách listov. Púčiky sú väčšinou chránené navzájom sa husto prekrývajúcimi listovými základmi alebo šupinami pred chladom a poškodením. Pozri aj pazuchu listov.

Púčik kvetný – obsahuje základ kvetu.

Púčik listový – obsahuje základ listu.

Púčik obojaký – obsahuje základ listu i kvetu.

Pulpa – dreň, dužina.

Pyknídium – bankovitá alebo fľaštičkovitá plodnička nedokonalých húb.

Radix – koreň.

Rafid – ihličkovitá forma najčastejšie šťveľanu vápenatého, kde sú ihlice zoskupené do snopčeka, ktorý je v slizovom obale uložený v bunke, napr. morskej cibuli, v koreni ipekakuány a pod.

Ramia – druh žihľavy poskytujúcej lyko na výrobu pradiva.

Rastlina odolná proti mrazu – rastlina, ktorá aj v oblastiach so zimnými mrazmi môže po celý rok zostať vonku.

Rastový vrchol – označovaný aj ako vegetačný vrchol. Vrchol rastúceho výhonku.

Rebarbora -druh záhradnej rastliny s dužinatými stopkami, ktoré sa používajú ako zelenina.

Rebrá – časti, na ktoré je rozčlenený povrch stonky. Rebrá sú zvyčajne viac-menej vertikálne, niekedy i špirálovito stočené a skrútené.

Remontantný – kvitnúci alebo rodiaci viac ako raz do roka.

Reneta – druh kvalitnej sorty jabĺk.

Repovitý koreň – značne hrubý, na konci zúžený koreň.

Rezeda – nízka až stredne vysoká dvojročná alebo trváca rastlina s priamymi alebo vystúpavými rozkonárenými byľami a hlbokým kolovitým koreňom so žltozelenými kvetmi.

Rezinóza – chorobne nadmerná tvorba živice na ihličnatých stromoch; smolotok.

Rhizome – podzemok.

Ríbezľa – rod kríkov z lomikameňovitých.

Ríbezle – 1. ovocný krík so šťavnatým bobuľovitým ovocím 2. drobné šťavnaté bobuľovité ovocie rastúce v strapcoch na rovnomenných kríkoch; viničky.

Ricín – druh cudzokrajnej olejnatej rastliny.

Ringlota – 1. druh ovocného kôstkového stromu 2. guľatá kôstkovica asi 30 až 50 mm zelenej alebo fialovej farby.

Rizoderma – pokožka pokrývajúca koreň, tvorená tenkostennými bunkami; koreňová pokožka.

Rizóma – premenená podzemná os; podzemok.

Rizosféra – oblasť vlasových korienkov v pôde, v ktorej žijú mikroorganizmy, podporujúce výživu a vývoj rastlín.

Robinín – glykozid nachádzajúci sa v strapcoch kvetov agáta bieleho.

Rod – skupina príbuzných rastlín. Väčšinou majú podobnú stavbu a pravdepodobne sa vyvinuli z jedného spoločného predka. Tak napríklad patria všetky brečtany do rodu Hedera.

Rodea – druh trvácej rastliny s krátkym mäsovitým pakoreňom a s kožovitými striebristo lemovanými listami.

Rododendron – druh okrasného kríka kvitnúceho v rozličných farbách, ktorého domovom je Čína a Japonsko.

Rodológia – náuka o ružiach a o ich pestovaní.

Roripa – rastliny z čeľade krížatých.

Rozárium – zbierka ruží vysadených na ploche esteticky riešenej.

Rozmarínka – druh kvalitných jabĺk jemne rebrovaných na povrchu.

Rozmnožovacie cibuľky (pacibuľky) – malá, nezrelá cibuľka, ktorá sedí na dospelej cibuli. V niektorých prípadoch sa vytvárajú aj na stonkách alebo listoch, napr. pri niektorých ľaliách.

Rôznolistosť – výskyt listov rôzneho tvaru, na tej istej rastline, ktoré sa od seba zreteľné odlišujú, bez prechodných foriem.

Rôznoplodosť – na tej istej rastline sa vyskytujú dva alebo viac druhov plodov (loboda záhradná).

Rubina – vonkajšie oplodie orecha vlašského.

Rubus – poloplazivá, kríkovitá rastlina s pichľavými listami, napr. černica, malina a pod.

Ruderálny – rastúci na rumoviskách; rumoviskový.

Ruta – druh priemyselnej rastliny, z ktorej olej sa používa pri výrobe koňaku, pri príprave orientálneho likéru raki a vo voňavkárstve.

Ružica – ružicovité usporiadanie listov, ktoré vychádzajú z jedného bodu bázy rastliny (príklad senpólia).

Ružica listová – listy sú nakopené do ružice, väčšinou prízemnej (niektoré druhy skorocelu).

Rýchlenie – spôsob, ktorým sa vyvolá kvitnutie rastliny mimo jej prirodzeného obdobia kvitnutia. Väčšinou sa používa pri jarných cibuľových kvetinách (napr. hyacinty).

Sabadila – stredoamerická rastlina z čeľade ľaľiovitých, ktorej jedovaté semená sa používajú na výrobu liečiv.

Saflor – druh olejnatej rastliny.

Ságovník – rod palmy.

Sagyz – druh rastlín, ktoré v suchých koreňoch obsahujú 8 až 25 % kaučuku.

Sacharifilný – tvoriaci asimilačnou činnosťou v listoch rastliny nižšie cukry (glycidy).

Sacharofília – hromadenie cukru v listoch daktorých rastlín.

Sacharomycéta – druh vreckatej huby, používanej pri kvasení cukru na alkohol; pravá kvasinka.

Santal – rod tropických cudzopasných drevín z čeľade santalovitých.

Sapan – rod cudzokrajných drevín z čeľade sapanovitých, ktorého drevo sa používa na výrobu farbiva.

Saprofytický – čerpajúci výživu z rozkladajúcich sa odumretých látok.

Sargas – rod hnedých rias.

Sarkokarp – dužinatá vrstva oplodia.

Sarmatský – rastliny po ústupe ľadovcov šíriace sa do strednej Európy z juhoruských stepí severne od Karpát.

Sarmentid – kvetenstvo rôzneho tvaru v prvom a druhom stupni.

Saturejka – druh jednoročnej voňavej rastliny (asi 20 cm vysokej) s fialovými kvetmi, ktorej vňať sa používa vo farmaceutickom priemysle, na výrobu čaju a pod.

Savana – vysokotrávnaté tropické porasty na okraji afrických, amerických a austrálskych pralesov a lesov; tropická step so stromovitým porastom.

Saxaul – strom rastúci v stredoázijskej púšti.

Scila – nízka 10 až 30 cm vysoká rastlina s vajcovitou cibuľou z čeľade ľalivoitých.

Scindapsus – ozdobný kvet s podlhovastými srdcovými kožovitými listami; potos, photos.

Scyfogénia – vznik lievikovitých listov.

Seizmonastia – spôsob ohybu rastlinného orgánu, zapríčineného nárazom, dotykom alebo otrasom.

Sekátor – druh záhradníckych nožníc na ošetrovanie, strihanie drevín.

Sekvoja – rod cudzokrajného ihličnatého stromu z čeľade tisovcovitých, majúci vzácne nehorľavé drevo.

Semen – semeno.

Semenáčik – rastlina, ktorá vyrástla zo semena a ešte je nerozkonárená.

Semenník – dolná časť kvetu, v ktorej sa vytvárajú semená. Zo steny semenníka sa vyvíja oplodie (perikarp).

Semeno – rozmnožovací orgán rastlín, ktorý vzniká z oplodneného vajíčka. Obsahuje zárodok (klíčok, embryo) budúcej rastliny, prípadne i zásobné látky – endosperm (“múka” v zrne obilnín).

Sepala – kališný lístok.

Seriálny – stojaci v rade kolmo nad sebou.

Sexokarpia – normálne tvorenie plodov z oplodneného semenníka.

Sezam – druh tropickej úžitkovej olejnatej rastliny.

Sférochoríza – rozmnoženie rastlinných ústrojov.

Sférochorizácia – zmnoženie osi vo všetkých smeroch.

Schizotómia – spôsob nepohlavného rozmnožovania siníc a rias; delenie buniek.

Silenka – stredne vysoká trváca rastlina dorastajúca do výšky 30 až 60 cm s ružovkastými kvetmi.

Skabióza – rod rastlín z čeľade štetkovitých.

Skalničky – sú charakterom rastú podobné alpinkám, rastú na skalách a kamennej drvine aj v nižších polohách.

Skleospóra – dlhá niťová spóra.

Sklerant – nízka sivozelená rastlina rastúca na kamenitých svahoch v trsoch.

Sklereida – kamenná bunka s veľkými zhrubnutými stenami a mnohými bodkami.

Sklerenchým – druh rastlinného pletiva z buniek rovnomerne zhrubnutých.

Sklerofyt – suchá hrubá rastlina s malým obsahom vody.

Slzenie – keď z poranenej stonky vyteká šťava, hovoríme, že “slzí”. K veľmi slziacim rastlinám patria prýštec a figovník, ktoré vylučujú bielu mliečnu šťavu (latex). Slzenie môžeme zmierniť poprášením sírou alebo prachom z dreveného uhlia (pozri aj latex).

Sója – 1. druh bôbovitej východoázijskej úžitkovej rastliny 2. semená tejto rastliny.

Soldanelka – trváca drobná bylinka z čeľade prvosienkovitých s plazivým a krátkym podzemkom, z ktorého vyrastá prízemná ružica listov a priame (5 až 15 cm vysoké) stvoly.

Soredium – rozmnožovacie orgány lišajníkov vo forme drobnohľadných chumáčikov, ktoré sa oddeľujú od lišajníka.

Species nova – novoobjavený druh, spravidla zatiaľ neopísaný a bez označenia.

Spiaci púčik – je väčšinou náhradný púčik, ktorý sa zobúdza a vyrastá len vtedy, keď normálny púčik uhynul (aj po silnom poškodení alebo reze).

Spirea – druh ozdobného záhradného kríka, tavoľník.

Spirogýra – rod vláknitých rias, ktoré majú v bunkách chromatofory stočené do špirály.

Spórangiospóra – nepohlavne rozmnožujúci sa výtrus vytvárajúci sa vo výtrusnici (spórangiu).

Spórangium – orgán na liste vytvárajúci výtrusy; výtrusnica, plodnica.

Sporocyt – spórová materská bunka.

Sporofyl – list bez chlorofylu, na ktorom sa vyvíjajú výtrusy.

Sporofyt – generácia vytvárajúca nepohlavné výtrusy; nepohlavná generácia.

Sporogenéza – tvorba spór.

Spóry (výtrusnice) – drobné rozmnožovacie orgány papradí a machov; zodpovedajú semenám kvitnúcich rastlín. Spóry sedia vo výtrusniciach na rube listov(existujú aj listy, ktoré nemajú výtrusnice) a môžu byť rozlične usporiadané, napríklad v tvare rybej kosti, v rade pozdĺž okraja alebo roztrúsene.

Sprekéliá – druh cibuľovitej rastliny s úzkymi listami pôvodom z Mexika.

Spur – rastová odchýlka ostruhovitého typu (jabloní).

Staminodácia – premena iných častí kvetu na tyčinky.

Staminódium – abortívna alebo nedokonale vyvinutá tyčinka; tyčinka, ktorá netvorí peľ.

Stapélia – druh exotického kaktusu pestovaného u nás ako izbový kvet kvôli zaujímavým veľkým kvetom.

Starking – 1. sorta jabloní 2. sorta jabĺk.

Steblo – väčšinou dutá os (stonka) s kolienkovými uzlami, na ktoré prisadajú dlhé listy. typické pre trávy.

Stenochor – organizmus s úzkou oblasťou výskytu.

Stereóza – striebristosť listov (choroba).

Sterilita – neplodnosť, úplná alebo čiastočná neschopnosť tvoriť pohlavné bunky;

Stolon – bočná os vyrastajúca z pazuchy listov prízemnej ružice; poplaz.

Stóma – malý otvor na epiderme rastlín.

Stopka kvetná – dlhšia alebo kratšia časť kvetnej osi pod kvetným lôžkom.

Stopka listová – dolná, zúžená časť listu, ktorá prirastá na os.

Strapec – podlhovasté, nerozkonárené súkvetie, v ktorom každý kvet stojí na krátkej stopke. Kvety sa zvyčajne otvárajú zdola nahor. Príkladom je hyacint (pozri aj súkvetie).

Stredové tŕne – vyrastajú zo stredu areoly.

Strofant – jedovatý popínavý ker alebo liana s bielymi alebo žltkastými kvetmi.

Strofizmus – skrútenie rastlinného orgánu v pozdĺžnej osi.

Strom – drevina, ktorá ma spodnú časť osi – kmeň – priamu, hore vytvára z konárov korunu.

Stróma – základná bezfarebná hmota plastidov.

Stvol – bezlistá os (stonka), vyrastá z listovej ružice a je zakončená súkvetím alebo kvetom.

Subdiécia – neúplné oddelené pohlavie (popri kvetoch jedného pohlavia – kvety obojaké, prípadne kvety druhého pohlavia).

Subgynécia – výskyt obojakých, prípadne samčích kvetov na samičej rastline.

Subvarieta – pododroda.

Sukulenty – rastliny s dužinatými listami alebo výhonkami, ktoré slúžia ako zásobné orgány na vodu. Tieto rastliny väčšinou pochádzajú zo suchých oblastí.

Súkvetie – zväzok dvoch alebo viacerých kvetov stojacich na stopkách. Súkvetia sú rozlične tvarované: od štíhlych, klasovitých kvetov levandule až po široké, guľaté kvety hortenzií (pozri aj strapec, metlinu, klas a okolík).

Sumach – rastlina (ker alebo strom) s nenápadnými kvetmi, ktorá sa používa ako trieslo pri farbení koží.

Superelita – 1. rastlina vybratá na genetickú analýzu jej vlastností 2. rastlina vybratá z vyšľachteného materiálu na rozmnožovanie s cieľom zachovať žiadané vlastnosti.

Suspenzor – jedna z dvoch častí, na ktoré sa rozdelí oplodnená samičia bunka.

Sykomora – egyptský figovník (považovaný v starom Egypte za posvätný).

Sykón – typ bunky hubiek (Porifera).

Sympetálny – rastlina so zrastenými korunnými lístkami.

Symplast – obsah buniek rastliny ako súvislý celok; cenocyt.

Sympódium – súosie.

Synandria – zrastenie tyčiniek (prášnikov).

Synantéza – súčasné dozrievanie tyčiniek a blizien.

Synantia – zrastenie kvetov.

Syndéza – združovanie rovnakých chromozómov v priebehu meiotickej profázy.

Syndiploidia – zdvojenie počtu chromozómov v priebehu nepriameho delenia bunkového jadra.

Synécia – 1. obojpohlavnosť, výskyt samčích i samičích pohlavných orgánov na jednom indivíduu 2. spolužitie dvoch druhov na jednom mieste.

Synekológia – náuka o vzťahoch rastlinných spoločenstiev k prostrediu.

Synergidia – jedna z dvoch pomocných, protichodne ležiacich buniek v zárodkovom vačku semena krytosemenných rastlín.

Synkarpia – zrastenie plodov.

Synspermia – splývanie, zrastenie semien.

Šafran – druh lúčnej fialovo kvitnúcej rastliny.

Šalát – druh zeleniny, ktorej listy (hlávka) slúžia na prípravu surových i varených jedál.

Šalátovka – druh uhoriek používaných na šaláty.

Šampiňón – huba pečiarka pestovaná v pivnici.

Šípka – dužinatý plod rozličných druhov ruží.

Škumpa – ker alebo strom s nenápadnými kvietkami.

Šľachtenie – zámerné zlepšovanie vlastností rastlín a živočíchov človekom. Vychádza zo znalostí zákonov dedičnosti.

Špargľa – druh úžitkovej rastliny používanej na prípravu jedál.

Šuľok – malý klas z drobných kvietkov, ktoré sú väčšinou obklopené tulcom (príklad antúrium).

Tabak – druh cudzokrajnej rastliny pestovanej pre listy, ktoré sa špeciálne sušia a upravujú na rozličné fajčiarske výrobky.

Tamarind – tropický strom z čeľade bôbovitých s dužinatými plodmi, ktoré sa používajú pri výrobe daktorých liečiv.

Tamariška – druh ozdobného kra.

Tangelo – kríženec tangerínky a grapefruitu, ktorého plody majú chuť lahodnú, sladko horkú, sú väčšie ako plody mandarínky pravej a dobre sa olupujú.

Tangerínka – najmenší obchodný druh mandarínok, od ktorých sa líši tým, že takmer nemá semená a má menej typickú citrusovú príchuť.

Tangor – najmladšie citrusové ovocie na svetovom trhu, ktoré vzniklo krížením niekoľkých druhov citrusov.

Tausagyz – rastlina podobná našej púpave, používaná na výrobu kaučuku.

Tavoľa -ozdobná parková rastlina (ker) s drobnými bielymi kvetmi.

Tavolín – rod čeľade ružovitých, trváca ozdobná rastlina so žltými kvetmi.

Tavoľník – rod čeľade ružovitých, ozdobná rastlina (ker) s bielymi alebo červenými strapcami kvetov; spirea.

Taxón – taxonomická jednotka na akejkoľvek úrovni klasifikačných kategórií (napr. druh, varieta).

Taxonómia – v biológii klasifikácia (triedenie) organizmov. Veda študujúca taxóny.

Teak – cudzokrajný strom, poskytujúci cenné, hnedkavé, stredne tvrdé a ťažké drevo.

Técium – výtrusorodá vrstva vreckatých húb.

Tekvica – veľký, dužinatý plod popínavých alebo plazivých jednoročných rastlín, ktoré pochádzajú z tropickej Ameriky. Mnohé z týchto plodov možno usušené používať na dekoratívne účely.

Telemorfia – pôsobenie chemotropických látok na organizmus na diaľku.

Telóm – koncový rozkonárený konárik osových orgánov primitívnych bezlistých vyšších rastlín.

Temple – kríženec mandarínky a horkého pomaranča s plodmi splošteno-guľovitými, väčšími ako mandarínky pravej.

Tentákulum – mnohobunková žliazka na listoch mäsožravých rastlín, ktorá vylučuje lepkavú a tráviacu kvapalinu.

Terč – stred kvetu, ktorý je často ináč zafarbený ako ostatná časť kvetu, ako napríklad pri prvosienkach alebo sirôtkach.

Terebinta – vždyzelený strom rastúci v Stredomorí a poskytujúci živicu, z ktorej sa vyrába terpentín.

Terestriálny – (o rastline) žijúci na zemi, v zemi, vyrastajúci zo zeme, rastúci na zemi (nie vo vzduchu a pod).

Terminála – terminálna bunka.

Termofyt – teplomilná rastlina.

Tetrabázický – obsahujúci štyri univalenty.

Tetrapetálny – kvet so štyrmi okvetnými lístkami.

Tetraspóra – nepohlavná spóra červených rias.

Tolerancia – organizmus napriek prítomnosti jedu alebo pôvodcov choroby v tele nie je výrazne poškodený, ani znehodnotený. Ako príklad môže poslúžiť šarka sliviek. Tolerantné odrody môžu byť touto chorobou napadnuté, ale neznižujú sa ich vlastnosti a prežívajú. Zostávajú však nebezpečným zdrojom infekcie pre odrody náchylné.

Toxikodendrón – juhoafrický jedovatý strom.

Tradeskancia – druh šťavnato zelenej políhavej rastliny zo Strednej Ameriky, ktorej listy sú lesklo zelené, resp. so žltými alebo bielymi pásikmi.

Trachea – cieva drevnej časti rastlín.

Tracheida – cievica drevnej časti rastlín.

Tracheomykóza – druh plesňovej choroby rastlín.

Tracheotracheida – drevový element (prvok), v ktorom v časti nastala perforácia priečnych blán buniek, v časti nenastala, čiže časť útvaru má a časť nemá priehradky (napr. v dreve koreňa ipekakuány); cievocievica.

Trama – dužina plodníc vyšších húb.

Transpirácia – je vyparovanie vody nadzemnou časťou rastliny. Väčšina vody sa vyparuje prieduchmi na listoch. Transpiráciou sa rastlina ochladzuje.

Transverzála – rovina súmernosti kolmá na mediánu.

Traumotropizmus – vlastnosť koreňov ohýbať sa pri poraneniach.

Tráva – súhrnný názov pre jednoročné alebo trváce rastliny z čeľade Gramineae. Majú dekoratívne kvetné klasy a tenké steblá. Pozri aj obilniny.

Tribus – taxonomická kategória. ktorá združuje príbuzné rody. Je nižšia ako čeľaď a vyššia ako rod.

Triécia – výskyt samčích, samičích a obojakých kvetov na rozličných jedincoch príslušnej taxonomickej skupiny trojdomosť.

Trifólium – ďatelina.

Trichogyn – predĺžený vláknitý výbežok samičích buniek daktorých rastlín.

Tŕne – pri kaktusoch premenené (metamorfované) listy vyrastajúce z areol.

Trofofyl – asimilujúci list, ktorý nie je schopný vytvárať výtrusy.

Trofosporofyl – list, ktorý je schopný asimilovať a zároveň vytvárať výtrusy.

Tropizmus – základná, jednoduchá reakcia rastlín; rastový pohyb orgánov rastlín, vzbudzovaný jednostranným účinkom nejakého podnetu, napr. svetla (fototropizmus), slnka (heliotropizmus), zemskej príťažlivosti (geotropizmus), chemických látok (chemotropizmus) a pod.

Tropofyt – rastlina, ktorá môže žiť striedavo vo vlhkom a v suchom prostredí.

Trvalka – rastlina, ktorá žije na jednom stanovišti viac rokov. Trvalky môžu byť bylinné alebo drevnaté. Pozri aj jednoročné a dvojročné rastliny.

Tsuga – ihličnatý jedľovitý strom; kanadská jedľa.

Tuber – hľuza.

Tuberkula – bradavkovitý výrastok na povrchu stonky. Na jej vrchole, zriedkavejšie na báze, je umiestnená areola. Iný termín pre tuberkulu je bradavka – mammila.

Tuja – druh cudzokrajného vždyzeleného stromu.

Tulec – nápadný listeň, ktorý obklopuje súkvetie. Väčšinou dužinatý, biely alebo farebný (príklad antúrium).

Tulipán – druh záhradnej ozdobnej kvetiny s rôznofarebnými ľaliovitými kvetmi.

Tung – druh mliečnikovitého stromu poskytujúci semená bohaté na olej.

Tunika – bylina z čeľade silenkovitých.

Tvar v mladosti – pojem, ktorý sa používa pri listoch mladých rastlín, ktoré sa svojím tvarom líšia od listov starších rastlín. Príkladom je eukalyptus, ktorý má v mladosti okrúhle listy, neskôr sa vytvárajú úzke, špicaté listy. Aj pri filodendrone sa môžu listy v mladom veku odlišovať od listov starších rastlín.

Tyčinka – je samčí pohlavný orgán kvetu. Skladá sa z nitky a peľnice, v ktorej sa tvorí peľ.

Tymian – druh voňavej rastliny; materina dúška obyčajná.

Ubikvist – rastlina vyskytujúca sa na celom svete, napr. žihľava.

Umbilikus – priehlbina v strednej časti špirálovito stočenej schránky lodenkovitých.

Úponka – nitkovitý orgán slúžiaci na prichytenie rastliny na opore a umožňujúci jej popínanie. Úponky môžu byť špirálovité (ako pri mučenke) alebo aj vidlicovito rozkonárené.

Uzol (nodus) – je miesto na stonke, z ktorého vyrastajú listy, prípadne bočné výhonky. Dôležitý je pri rozmnožovaní odrezkami, pretože je to miesto, v ktorom sa vytvárajú nové korene. Výrazný je uzol, kolienko na steble tráv, ktoré je vždy plné.

Vavrín – juhoeurópsky ker alebo stromček s tuhými neopadavými listami, ktoré sa používajú ako korenie (bobkový list).

Vavrínovec – rastlina z čeľade ružovitých.

Vegetačný vrchol – rastový vrchol stonky, kde je delivé, meristematické pletivo.

Vejmutovka – druh americkej borovice s jemným ihličím.

Velámen – viacvrstvová koreňová pokožka.

Velingtónia – obrovský strom rastúci v Kalifornii.

Verbena – druh okrasnej rastliny; železník.

Vernalizácia – prvé vývojové štádium v ontogenéze rastlín; jarovizácia.

Veronika – drobná trváca bylinka s plazivou osou a s kvietkami vyrastajúcimi z pazúch listov, ktorej vňať sa používa vo farmácii.

Verticilióza – druh parazitickej choroby cievneho systému rastlín.

Vika – rod rastlín z čeľade bôbovitých.

Viktória – tropická vodná rastlina s obrovskými listami a bielymi kvetmi; viktória kráľovská; viktoria regia.

Viktoria regia – viktória kráľovská, vodná cudzokrajná rastlina s obrovskými okrúhlymi misovitými listami a s voňavými kvetmi.

Virescencia – zozelenanie kvetu.

Viscín – produkt premeny bunkovej steny a protoplazmy daktorých rastlín vo forme lepkavej látky.

Vlna – pri kaktusoch hustý pokryv stonky alebo jej časti tvorený mäkkými, dlhými trichómami.

Vzdušné korene – korene, ktoré sa objavujú na kolienkach stoniek. Slúžia najmä ako pomoc pri popínaní, môžu však prijímať aj vlhkosť zo vzduchu. mnohé sa vyvíjajú až vtedy, keď nájdu vhodnú živnú pôdu. Príkladmi sú filodendron, scindapsus, monstera, syngónium.

Vždyzelené rastliny – rastlina, ktorá si uchováva svoje listy po celý rok. Pozri aj opadavé rastliny.

Xantofyl – žlté rastlinné farbivo, spôsobujúce žltnutie listov.

Xenogamia – opelenie cudzím peľom v rámci druhu.

Xerofília – suchomilnosť.

Xerofyt – rastlina, ktorá nevyžaduje veľkú vlhkosť prostredia a dobre znáša sucho; suchomilná rastlina.

Xerofytizmus – suchomilnosť.

Xerokleistogamia – kleistogamia vyvolaná suchom.

Xeromorfizmus – prispôsobivosť rastlín nedostatku vody a ich schopnosť rásť na miestach suchých alebo s malým množstvom vody.

Xerotermný – suchomilný a zároveň teplomilný.

Xerotropizmus – zvinovanie listov rastlín na ochranu pred stratou vlahy.

Xylém – drevitá časť cievnych zväzkov.

Xylotómia – anatómia dreva.

Yam – hľuza popínavých rastlín, ktorá po spracovaní slúži ako potrava pre obyvateľstvo trópov.

Yzop – druh voňavej koreninovej a liečivej hluchavkovitej (pyskovitej) rastliny vytvárajúcej asi 50 cm vysoký poloker.

Zaštipovanie – palcom a ukazovákom sa opatrne zaštipnú mäkké vrcholy výhonkov (možno to urobiť aj nožom alebo nožnicami), aby sa povzbudil kríčkovitý rast.

Zelený odrezok – odoberá sa z mäkkých koncov mladého obrastu, v čase, keď sa rast po búrlivom jarnom pučaní spomalí.

Zimný púčik – je charakteristický pre stromy a kry mierneho pásma s opadavým listom. Jeho prostredníctvom prekonávajú zimné obdobie.

Zložený list – list, ktorý pozostáva z dvoch alebo viacerých jednotlivých lístkov. Príkladom je šachor.

Zoochoria – rozširovanie rastlinných semien zvieratami.

Zygomorfia – súmernosť kvetov.

Zygomorfický – súmerný s jednou rovinou súmernosti (pri kvetoch).

Zygospóra – spóra, ktorá vznikla spojením dvoch rovnakých pohlavných buniek alebo dvoch rovnakých vláken.

Zygota – oplodnená vaječná bunka.

Žeňšeň – vzácny koreň s vonkajšou podobnosťou s ľudskou postavou.

Žindava – drobná trváca mrkvovitá bylina.