Exotické rastliny v zime

Zima nie je priaznivým obdobím pre cudzokrajné izbové kvety. Sú nútené rásť v neprirodzenom prostredí, v suchom ovzduší s extrémnymi teplotami a nevhodnými svetelnými podmienkami, čo ich oslabuje. Musíme im preto venovať dostatočnú starostlivosť a vytvoriť optimálne prostredie podľa osobitných nárokov na svetlo, teplo a vlahu.

Subtropické druhy

Sú chladomilné a v zimnom období prekonávajú vegetačný odpočinok. Ich rast sa zastaví a životné pochody sa obmedzujú na minimum. Niektoré druhy, napríklad durman, granátovník a fuksia, čiastočne alebo úplne zhodia listy a cibuľovitým zasychá nadzemná časť. Preto ich prezimujeme v chladnej a tmavšej miestnosti pri teplote okolo 5 až 10 °C a takmer ich nepolievame, podobne ako sukulenty a kaktusy. Vždyzelené druhy – citrusy, myrtu, rozmarín, oleander, araukáriu – však občas polejeme.

Druhy z vlhkých tropických oblastí

Difenbachie, filodendrony, dracény, krotóny a mnoho ďalších, vegetujú aj v zime. Vyžadujú mierne, vlhké ovzdušie a stálu teplotu okolo 20 °C. Nízke bylinné a pestrolisté druhy sú tieňomilné, preto im vyhovuje nepriamo osvetlené miesto. Rastliny s tvrdšími listami, napríklad sansevieria a broméliovité, znášajú teplé a suché ovzdušie, preto môžu byť aj v blízkosti vykurovacích telies.

Aby izbové rastliny dobre prezimovali, musíme ich primerane polievať. Množstvo závlahy závisí najmä od teploty ovzdušia, od druhu aj veľkosti rastliny. Bohato olistené kvety spotrebujú viac vody než sukulentné alebo tvrdolisté druhy, ktoré lepšie znášajú dlhšie obdobie sucha. Pred polievaním si vždy overíme, koľko vody rastlina potrebuje. Najvhodnejšie je polievať ráno vlažnou vodou tak, aby sa prevlhčil celý koreňový bal, nielen do stredu nádoby, ale pri jej obvode, kde sú najjemnejšie korienky, čo si často neuvedomujeme.

Kvety však môžu trpieť nielen suchom, ale aj dlhšie trvajúcim prebytkom vody v pôde. Pri nízkej teplote a slabšej intenzite svetla nie sú schopné vodu z pôdy odčerpať a korene pri nedostatku vzduchu zahnívajú, čo sa prejaví vädnutím listov alebo tmavými škvrnami na ich okrajoch. Citlivé na nesprávny režim vody v substráte sú najmä pestrolisté odrody dracén, figovník, ale aj klívia, monstera, kávovník a iné.

Vlhkomilné druhy

Pri pestovaní vlhkomilných kvetín, najmä orchideí, sa postaráme o zvýšenie vzdušnej vlhkosti umiestnením vhodného odparovača vody na vykurovacie teleso alebo do ich blízkosti. V suchšom ovzduší budú vďačné za občasné postriekanie alebo osprchovanie listov a vzdušných koreňov.

Kvitnúce rastliny

Osobitnú pozornosť venujeme rastlinám kvitnúcim v zimnom období. Odkvitnutý zygokaktus hybridný (vianočný kaktus) len mierne polievame a na jar presadíme. Prýštec najkrajší (vianočná hviezda) po odkvitnutí vyžaduje suchý vegetačný odpočinok. Cyklámen pestujeme na chladnom a svetlom mieste, voda pri polievaní nesmie tiecť na hľuzu. Svetlo vyžadujú aj senpólie a kalanchoa, po odkvitnutí ich dáme na chladnejšie miesto. Azalka a kamélia kvitnú koncom zimy a ak si niektorú z nich kúpime, treba pamätať na to, že vyžadujú len temperovanú miestnosť a ich korene nesmú nikdy veľmi preschnúť. Neznášajú ani suché ovzdušie, kde by došlo k opadávaniu listov. V zimných mesiacoch sa niekedy prebúdzajú cibule zornice, preto ich dáme na teplejšie miesto a začneme polievať.

Pri ošetrovaní kvetín musíme viac času venovať ich zdravotnému stavu. Zárodky chorôb i škodcov sa môžu nachádzať vo vzduchu, v zemine alebo priamo na rastline. Potom už stačia iba vhodné podmienky a na zoslabnutých kvetoch sa škodca i choroba rýchlo rozšíri. Zožltnutie a opadnutie niektorých starých listov však ešte nesignalizuje chorobný stav, ide o prirodzený jav. Ak sa vyskytnú už spomínané tmavé škvrny na listoch, prenesieme rastlinu do teplej miestnosti a povrch pôdy pokypríme, aby sa voda vyparila.

V teplom a suchom prostredí na niektorých druhoch často objavíme červce – biele chumáčiky, pripomínajúce vatu, alebo štítky, roztočce, ktoré zbadáme iba pod lupou na spodnej strane listov. Môžu sa vyskytnúť aj molice a vošky. Napadnuté kvety očistíme, listy poumývame, prípadne osprchujeme. Staršie spôsoby likvidácie škodcov – postrek tabakovým odvarom, liehovým roztokom – nebývajú dlhodobo účinné, preto sa neskoršiemu použitiu insekticídnych prípravkov ťažko vyhneme. Vo vlhkej, málo vzdušnej pôde často zbadáme biely, rýchlo sa pohybujúci hmyz, ktorý síce rastlinám neškodí, ale môžeme sa ho zbaviť odvarom z tabaku alebo orechových listov.

Ako prežijú izbové kvety stresové zimné obdobie, závisí do veľkej miery od našich pestovateľských skúseností, citu a času, ktorý venujeme ich ošetrovaniu.