Banánovník

Banánovník dnes už bežne pestujeme v interiéroch spolu s okrasnými rastlinami, čo dokazuje i jeho dostupnosť na trhu. Nejeden pestovateľ sa môže pochváliť úrodou aj v bytových podmienkach. Niektorým pestovateľom však nezarodí banánovník ani po šiestich rokoch, ba niekedy neprežije ani do obdobia kvitnutia. I keď jeho pestovanie je nenáročné, príčin môže byť niekoľko, preto chceme oboznámiť začínajúcich pestovateľov s podmienkami jeho úspešného pestovania.

Rod banánovníka (Musa) má tridsať druhov, ktoré pochádzajú z juhovýchodnej Ázie, kde rastú plano. Rozšírené sú vo všetkých tropických i subtropických oblastiach sveta. V závislosti od druhu dorastajú do výšky dva až desať metrov. U nás je rozšírený Musa cavendish, ktorý dorastá do dva a pol metra, a najmä jeho odroda Nana, ktorá je nižšia a menej náročná na teplotu i vzdušnú vlhkosť. Banánovník je trváca bylina, ktorej nepravý kmeň vytvárajú pošvy listov. Kvitne, keď rastline narastie päťdesiat až šesťdesiat listov. Na rastline zostáva šesť až desať aktívnych listov, pričom po vyrastení nového listu jeden starý zožltne a usychá. Suché listy priebežne odrezávame tesne pri kmeni. Nadzemná časť niekoľko mesiacov po dozretí plodov hynie alebo ju na plantážach ihneď odrezávajú. Z podzemnej časti vyrastá nová byľ. I keď je banánovník trváca bylina, alebo lepšie len jej podzemná časť, na plantáži po piatom zbere úrody celé rastliny likvidujú a vysadia nové. Pestovaný v nádobe môže tiež niekoľkokrát zarodiť, ale pre možnosť vyčerpania substrátu je vhodnejšie nové odnože vysadiť do čerstvej zeminy. Vo voľnej pôde skleníka alebo zimnej záhrady môžeme ponechať na kvitnúcom banánovníku jednu najväčšiu odnož s odstupom jedného roka, ako zálohu na ďalšiu úrodu. Takýto rodivý cyklus môže trvať desať až pätnásť rokov. Ostatné odnože ihneď odstraňujeme.

Nároky na teplotu

Banánovník rastie celoročne. Od jari do jesene, keď má dostatok svetla, optimálna teplota je 22-.28 °C. za mesiac narastie štyri až šesť listov. V zimnom období pri nižšej intenzite svetla postačí 18-22 °C, rast sa spomaľuje a za mesiac narastie iba jeden list. Počas zimovania v skleníku nesmie teplota klesnúť pod 15 °C. teplota nesmie klesnúť krátkodobo pod 5 °C, dlhodobo pod 10 °C. rast zastavuje pri teplote pod 15 °C a nad 35 °C. Na priamom slnku banánovník skloní listovú čepeľ po oboch stranách listu, akoby list zvädol, čím sa bráni proti prehriatiu, preto ho neprenášame na leto von. Mohol by ho poškodiť i vietor, ktorý dotrhá listy. Nárazový vietor môže rastlinu i zlomiť.

Kvitnutie

V skleníku kvitne banánovník v druhom roku, v bytových podmienkach v treťom roku. Základ kvetu, tak ako i listov, je v podzemnej časti. Kvetný stvol prerastá stredom kmeňa k vrcholu asi tridsať dní. Začiatok kvitnutia sa prejaví zhrubnutím kmeňa. Kvety sú usporiadané do praslenov. Prvých päť a viac praslenov sú kvety samičie, nad nimi sú kvety obojpohlavné a nasledujú kvety samčie, ktoré po odkvitnutí odrežeme. Plody sa vyvinú bez opelenia, preto všetky kultúrne banánovníky majú plody bez semien. Po odkvitnutí dozrievajú plody v letných mesiacoch o tri až štyri mesiace. Ak banánovník zakvitne v inom období ako na jar, predĺži sa obdobie dozrievania na šesť mesiacov. Čas kvitnutia je závislý od ročného obdobia, v ktorom získame novú odnož a od rýchlosti rastu, čo môžeme v daných podmienkach načasovať, a od skúsenosti s pestovaním predchádzajúcej rastliny. V byte môžeme banánovník otáčať okolo osi, aby rástol vzpriamene a jednostranne sa nenakláňal za svetlom. Keď objavíme príznaky kvitnutia, už ho nesmieme otočiť.

Substrát a nádoby

Substrát na pestovanie musí byť výživný s prevahou organickej hmoty s pH 6-7. Zmes môžu tvoriť tieto komponenty približne v rovnakom pomere: rašelina, kompost, lignocel, listovka, ihličnatka, parenisková zem, agroperlit alebo hrubý piesok. Ako zásobné hnojivo primiešavame Cererit, NPK alebo Osmocote, dva gramy na jeden liter substrátu. Banánovník presádzame vždy do zmesi rovnakého zloženia.
Veľkosť nádoby:

• prvý rok na jar priemer pätnásť centimetrov, v lete dvadsať až dvadsaťpäť centimetrov,
• druhý rok na jar dvadsaťpäť až tridsať centimetrov, v lete štyridsať až päťdesiat centimetrov,
• tretí rok na jar šesťdesiat až osemdesiat centimetrov,

Neskôr banánovník už nepresádzame. Priemer nádoby väčší ako tridsať centimetrov nemusí mať rovnakú hĺbku. Môže mať proporcie žardiniéry. Do nádoby nedávame drenážnu vrstvu štrku alebo keramzitu, pretože korene ho rýchlo prerastú, potom presychajú a hynú. Aby sme prevzdušnili substrát a zabezpečili lepší odtok prebytočnej zálievkovej vody, vyvŕtame do nádoby desať i viac dier s priemerom jeden až dva centimetre. Osvedčilo sa po každom presadení o mesiac prihnojiť dusíkatým hnojivom napríklad močovinou. V prvom roku jeden gram na liter vody, v druhom roku dva gramy na liter vody. Prihnojujeme raz mesačne plným tekutým hnojivom, napríklad Harmavitom. Substrát nesmie preschnúť, ani byť dlhšie premokrený, preto množstvo zálievky prispôsobíme ročnému obdobiu. Vždy zalievame až po miernom preschnutí povrchu substrátu.

Odoberanie odnoží

Odnož odoberáme na jar, keď má vyvinutých tri až päť listov. Najprv do hĺbky spojenia odnože s materskou rastlinou odoberieme substrát, pričom obyčajne poškodíme niekoľko korienkov materskej rastliny, ktoré odstránime, aby nehnili. Dlhým ostrým nožom odrežeme odnož, opatrne ju vytiahneme, aby sme nepoškodili jej mladé a krehké korienky. Po odobratí na odnoži zasypeme všetky rezné rany práškovým drveným dreveným uhlím a necháme ich dva dni zaschnúť. Odnož uložíme na tienisté a teplé miesto, korene prikryjeme vlhkou rašelinou a listy zarosíme pod vrecúškom z PVC. Po zaschnutí reznej rany odnož zasadíme. K materskej rastline doplníme substrát.

Redukovanie výšky

Banánovníku môžeme počas druhého roku pestovania až trikrát zredukovať výšku tak, že pošvy troch až piatich listov v 2/3 výšky kmeňa dookola prerežeme do hĺbky asi tri milimetre. Listy odstránime a listové pošvy otrháme až po zem. Tým uvoľníme miesto pre nové vyrastajúce listy oveľa nižšie. Tento postup je efektívny, pretože banánovník zarodí vo výške jeden až jeden a pol metra. Odporúčame ho robiť len po ukážke u skúsenejšieho pestovateľa.Banánovník u nás nie je náchylný na choroby ani škodcov. Občas ho môže napadnúť roztoč (červený pavúčik), ktorého zničíme prípravkom Omite. Postrek urobíme obytných miestností dvakrát v desať až štrnásťdennom intervale.

Banán – pán superlatívov

Banán patrí k najstarším a v celosvetovom meradle k najvýznamnejším plodinám. Po káve sú banány najpredávanejšia plodina sveta. Banánovník (Musa L.) spolu s bambusom sú najmohutnejšie byliny. Ročné prírastky biomasy tiež patria k banánovým „naj“ a vo svete rastlín nemajú konkurenciu. Všetky vlastnosti tejto rastliny a látky obsiahnuté v jej plodoch ju radia medzi strategicky najvýznamnejšie na svete. Pôvodom sú banánovníky z oblasti južnej a juhovýchodnej Ázie, kde ich ľudia využívajú už takmer 3500 rokov. Do Stredomoria sa banány dostali okolo roku 300 p. n. l. zásluhou vojsk Alexandra Veľkého a o ich ďalšie rozšírenie sa potom pričinili Arabi, ktorí banány pomenovali. V preklade slovo banán znamená „prst“. O usadení banánovníka v Amerike existuje niekoľko hypotéz, ktoré súvisia s príchodom človeka na Novú Zem. Podľa niektorých vedcov to boli prví osídlenci prichádzajúci sem z Ázie, podľa iných Polynézania plávajúci na katamaranoch z Tichomoria, no a napokon to možno boli španielski kolonizátori v roku 1516. Dnes je banánovník rozšírený v celom tropickom a čiastočne i subtropickom pásme.

Z biologického hľadiska patrí banánovník do čeľade Musaceae, ktorá sa delí do dvoch rodov: Musa a Ensete. Rod Musa obsahuje 30 až 40 druhov ovocných banánov a tzv. plantainov – zeleninových banánov, ktoré sa pred konzumáciou musia tepelne upravovať. Druhy rodu Ensete sú monokarpné, tzn. že rodia len raz za život, spravidla po 4-5 rokoch a potom odumierajú. Ich plody nie sú jedlé, a preto sa tieto byliny využívajú hlavne kvôli nepravým kmeňom, z ktorých sa získava škrob. U nás sa s nimi stretávame ako s okrasnými rastlinami.

Banánovník je vytrvalá bylina dorastajúca do výšky 1-6 metrov (niektoré druhy až 15 m). Rastlinu tvoria stonky so zvinutými pošvami listov, stredom ktorých prechádza stvol zakončený veľkým kvetenstvom. Po zbere celá nadzemná časť odumiera alebo sa priamo odsekne, a tak jedinou trvalou časťou rastliny zostáva pakoreň (čo je podzemná hľuza, zásobáreň živín), ktorý potom vyženie nové odnože. Listy vyrastajú z pakoreňa a čím viac ich je, tým sú ich stonky dlhšie. Takéto listy dorastajú zvyčajne do veľkých rozmerov, čím sa vo vnútri stonky dômyselne vytvárajú komôrky, ktoré im dodávajú potrebnú pevnosť. I napriek tomu však takto vytvorený „kmeň“ čo do pevnosti nemôže súperiť s drevinami a za silných vetrov sa láme. Rovnako ako listy i kvetenstvo má svoj základ v pakoreni. V priebehu jedného mesiaca vyrastá kvetenstvo v strede listových čepelí spočiatku zakryté zelenými listeňmi, ktoré asi po týždni odhalí červený krycí listeň. Kvety sú usporiadané v praslenoch a sú voskovožlté alebo ružovkasté. Otvárajú sa večer, kedy majú omamnú vôňu. Tá má zlákať hmyz, vtákov a netopiere, ktorí sú hlavnými opeľovačmi. Plody sú bezsemenné bobule a len vo výnimočných prípadoch u niektorých druhov sa vyskytujú semená, ktoré takmer vytlačia dužinu, ktorá potom nie je jedlá. V trópoch plody dozrievajú za 3-4 mesiace, v chladnejších oblastiach za 8-10 mesiacov. Banány sa zbierajú zelené a dozrievajú jednak v priebehu transportu, jednak v špeciálnych „dozrievárňach“. Banánovník ej teplomilná rastlina a jej najoptimálnejšia teplota je 25-30 C. Na svoj rast a vývoj potrebuje hlbokú a veľmi výživnú zeminu so stálou vlhkosťou. Pestuje sa na plantážach až po 30. stupeň zemepisnej šírky na obidvoch stranách rovníka a do nadmorskej výšky 1 000 metrov. V praxi sa rastliny rozmnožujú vegetatívne, pomocou oddenkov. Oddenok sa na plantáži ponechá rodiť približne 5 rokov.

Banán sa mohol stať súčasťou jedálneho lístka obyvateľov mierneho pásma až s vývojom rýchlej prepravy, pretože banán nie je možné skladovať dlhší čas. Najväčšie množstvo banánov sa konzumuje v surovom stave, tak ako to poznáme aj u nás. Banány sú súčasťou ovocných šalátov, marmelád, pást, príloh. Taktiež sa sušia a melie sa z nich múčka. Z banánov sa vyrába i pivo, likéry a banánové mlieko. Z nekvalitných plodov sa praží nepravá káva. Z plantainov – zeleninových banánov sa pripravujú – varia, pečú a smažia rozličné prílohy k jedlám. V tropických oblastiach nahrádzajú zemiaky, ktorým sa chuťovo podobajú najviac. Menej známe nám je to, že jesť sa dajú aj nerozvité kvety – pupene, ktoré po sparení vriacou vodou strácajú horkú chuť a slúžia ako vynikajúca zeleniny. Púder (prášok) zo sušených a mletých banánov sa využíva i v kozmetike. Listy slúžia ako strešná krytina, obalový materiál, krmivo pre dobytok a získava sa z nich vosk. Zvyšok rastliny je výborným hnojivom pre novú generáciu banánovníkov, takže z rastliny nevyjde nazmar nič. Z banánových listov niektorých druhov sa získava pevné vlákno používané v papierenskom a textilnom priemysle. Z kmeňov rodu Enste sa silážovaním získava škrob.