Popri vode sú svetlo, teplo a vzduch nevyhnutným faktorom života nielen kaktusov. Všetky štyri spolu súvisia a sú vo vzájomnej kolerácii, ovplyvňujú sa.
Teplo
Pri jarnom prebúdzaní sa snažíme rastlinky prebudiť teplom, ale nie prílišným. Teplota sa v jarnom období v uzatvorených priestoroch skleníka často vyšplhá aj nad 40 °C, a tak ho vetráme alebo tienime. Rastlinky sú na jar citlivé na prílišné svetlo, preto tienime intenzívnejšie, neskôr viac vetráme a netienime vôbec.
Aké materiály používame na tienenie? Môžeme urobiť nátery na sklá vo forme vápenného mlieka, modrej skalice alebo ich zakryť rôznymi rákosovými, vrecovinovými tienidlami, záclonami. Všetky majú výhody aj nevýhody. Ja používam plastickú zelenú vrecovinu.
Vzduch
Kaktusy všeobecne potrebujú veľa vzduchu. Neznášajú vlhký a ťažký vzduch, ale ani prievan. Maximálne vetráme počas horúcich, slnečných letných dní – cez deň aj v noci. Menej vetráme pri studenom, vlhkom počasí. V zime vetráme vtedy, keď je vzduch zatuchnutý a ťažký, ale opatrne, lebo mrazivý vzduch môže kaktusy popáliť. Druhy z rodov Oreocereus, Espostoa, Trichocereus, Cleistocactus, Islaya a pod., pochádzajúce z vysokých hôr, potrebujú ešte viac vzduchu. Platí zásada, že čím viac vlny, chlpov, vaty – tým viac vzduchu.
Svetlo
Niektoré kaktusy sú citlivé na svetlo a potrebujú skôr polotieň až tieň. Sú to hlavne nížinné, pralesné druhy, rastúce v tieni iných rastlín. Napríklad niektoré Gymnocalycium, Rebutia po odkvitnutí, Melocactus, Lobivia, Notocactus, niektoré Thelocactus, Frailea, niektoré Mammilaria, Pilosocereus, Selenicereus a listové Rhipsalis, Zygocactus, Epiphyllum.
Naopak plný, maximálny a nerozptýlený slnečný svit potrebujú vysokohorské, ale aj púštne druhy, ako Ariocarpus, Aztekium, Astropythum, Epithelantha, Echinocactus, Ferocactus, Anistrocactus, Echinomastus, Echinocereus, Copiapoa, Parodia, Mammilaria, Oreocereus, Cephalocereus, Sclerocactus, Pediocactus a veľa ďalších.
Pri mnohých druhoch sa epiderma – pokožka – prirodzene sfarbí do červena, fialova až hneda. Netreba sa ľakať, je to prirodzený jav. Ale aj pri týchto kaktusoch platí zásada pomalého privykania na svetlo po zime. Pri nedodržaní tejto zásady sa môže stať, že rastliny sa spália a uvaria. Spálenie sa prejaví neprirodzeným sčervenaním epidermy a následným znetvorením rastliny na mnoho rokov alebo úhynom. Príčinou je veľmi silný slnečný svit, pričom teplota nemusí byť vysoká. Uvarenie sa zas prejavuje zožltnutím až zbelením epidermy, nakoľko bunečná voda vo vnútri doslova vyvrela, bielkoviny skoagulovali a rastlina buď uhynie alebo je poznačená na dlhé roky. Tento jav je zapríčinený prílišným teplom, hoci sme tienili a slnečný svit nebol veľmi intenzívny. V prvom prípade teda viac tienime, v druhom intenzívnejšie vetráme.
Obdobie privykania na svetlo a teplo trvá zhruba 14 dní. Riadime sa pravidlom, čím v tmavšej miestnosti sme rastlinky zimovali, tým dlhšie trvá obdobie privykania. Potom môžeme tienidlá postupne odstrániť. Nátery mliekom a skalicou obyčajne zmyje dážď. Pri pestovaní v predokenných skleníčkoch, ako aj na parapete alebo v byte platia tie isté zásady, ale pretože ide o menší priestor, ktorý sa rýchlejšie prehreje, musíme dávať na kaktusy ešte väčší pozor, aby sa nespálili či neuvarili.
Stagnácia
Po tomto veľmi náročnom období – pre rastlinky aj ich pestovateľov – nastáva relatívny pokoj. Tienidlá sú odstránené, vetráme maximálne, polievame s mierou, tešíme sa z kvetov a čakáme na letnú stagnáciu, ktorá sa však nemusí prejaviť vždy. Pri výbornej kondícii rastlín s optimálnom vodnom a tepelnom režime sa nedostavuje vôbec. Ja ju najčastejšie pozorujem u druhov rodu Rebutia. Hneď po prvej vlne kvitnutia v máji ich umiestňujem na zatienenejšie miesto v skleníku ku kaktusom rodu Discocactus, Melocactus, Gymnocalycium, Lobivia a pod., čím eliminujem ich stagnáciu. Pri ostatných rodoch stagnáciu pozorujem len veľmi zriedka.
Príchodom jesene sa dni predlžujú, nočné teploty klesajú, ubúda slnečného svitu, preto vôbec netienime a maximálne vetráme. Takto rastlinám pomáhame optimálne vyzrieť do zimy. Práve príchodom nižších nočných teplôt, relatívneho tepla cez deň a maximálneho množstva vzduchu rastliny chytajú „druhý dych“ a zaťínajú druhú rastovú vlnu, ktorá je však slabšia ako prvá. Hlavným prínosom je vyzretie pletív a tvorba nádherných ostňov, chlpov, vaty či vlny. Postupne znižujeme zálievku a čakáme na príchod zimy.
