Notokaktusy z Južnej Ameriky
Najnovšie botanické systémy samostatnosť rodu Notocactus neuznávajú, ale všetky známe druhy zaraďujú do veľkorodu Parodia. Bohatstvo foriem je spôsobené obrovskou plochou výskytu týchto rastlín. Môžeme ich nájsť prakticky od tých častí Brazílie, kde sa na juhu končí oblasť súvislých lesov a mokradí, až po najjužnejšiu časť Patagónie v Argentíne, z východu je to zase hranica Atlantického oceánu, na západe sa nachádzajú na predhorí Kordilier. Je to veľký areál s rôznymi klimatickými podmienkami. Napriek tomu existuje jeden spoločný znak pre všetky notokaktusy, a to, že uprednostňujú nížiny, prípadne nižšie kopce, nikdy sa nenachádzajú vo vyšších nadmorských výškach. Tento priestor prenechávajú pre „sesternice“ z rodu Parodia. Človek sa snaží rôznorodosť rastlín potlačiť a v rozličných kultúrach pestovať rôzne druhy rovnakým spôsobom. Zdá sa, že tento postup funguje, lebo tieto rastlinky sú v každej zbierke v najrozličnejších formách. Darí sa im v nich, pekne rastú, krásne a bohato kvitnú a vytvárajú plody so zrelými semienkami, ktoré sú klíčivé síce pozvoľna, ale predsa len dospievajú. Pri hľadaní spôsobu pestovania musíme vždy vychádzať z tých podmienok, ktoré máme k dispozícii. Nikdy sa nám nepodarí napodobniť iných, i keď dotyčný má prekrásne rastliny, pretože naše podmienky nie sú rovnaké. V prvom rade si musíme zistiť svetlosť nášho stanovišťa. Je pravda, že v prírode vyhľadávajú skôr tienisté stanovištia, ale málokto vie, že tam má slnko až trikrát silnejšiu intenzitu ako u nás. Kaktusy milujú slnko, notokaktusy tiež. Na svetlo a slnko ich musíme privykať postupne, aby sa nepopálili. Na to treba dbať hlavne po dlhšom zimovaní v úplnej tme a teplote okolo 10-12 °C. Dôležitým faktorom pri pestovaní je voda. Tá musí byť vždy čistá, dostatočne mäkká a odstáta. Prvá jarná zálievka môže byť aj teplejšia a môžeme k nej dodať pár kvapiek saponátu, aby sa z rastliniek zmyli nečistoty, ktoré sa na nich usadili počas zimy. Čas prvej zálievky určíme vždy podľa počasia a podľa neklamných známok prebudenia vegetácie v zbierke – pučanie kvetov alebo prvé tŕne. Ďalšiu zálievku dožičíme rastlinám až vtedy, keď ich zemina úplne vyschne. Toto je najdôležitejšia rada pri pestovaní sukulentných rastlín, a predsa ju málokto dodržiava. Stále mokrá zemina znamená pre tieto rastliny istú smrť. Substrát môže obsahovať aj rašelinu, v podobnom pomere pridáme piesok, štrk so zrnitosťou maximálne päť milimetrov, obyčajnú záhradnú zeminu, perlit, antuku, prípadne iné bežné prísady. Jedinou podmienkou substrátu je, aby hodnota kyslosti nepresiahla pH 4,5-5,5 a aby bol priepustný. Používame vždy primerane veľké črepníky, a to buď plastové, alebo z glazúrovanej keramiky. Presádzame vždy len podľa potreby, a to až v tom prípade, keď rastliny prerastú obvod črepníka alebo ak vyčerpali všetky živiny z pôdy.
Ktorúkoľvek kultúru si zvolíme, vždy musíme vychádzať z prírodných podmienok a snažiť sa naše čo najviac prispôsobiť pôvodným. Notokaktusy sa vyskytujú v rozličných veľkostiach a tvaroch. Miniatúrne, malé až stredne veľké, ploché, guľovité alebo krátko stĺpovité. Majú päť až päťdesiat rebier a vlasaté, ohybné alebo tuhé pestrofarebné tŕne, ktoré im pridávajú príťažlivosť.
