Lobívia
Meno dostali podľa štátu Bolívia, výmenou dvoch spoluhlások l a b, kde sa vyskytujú najčastejšie. Veľa ich rastie aj v južnej časti Peru a na severe Argentíny. Vyskytujú sa v horských až vysokohorských oblastiach až do nadmorskej výšky 5000 m.
Lobivie sú kaktusy nízkeho alebo stredného vzrastu, guľovité alebo krátko stĺpovité, jednotlivé alebo bohato odnožujúce, tvoriace obrovské vankúšovité útvary. Výrazné rebrá môžu byť buď súvislé alebo skrutkovito stočené či rozložené na šikmé útvary tvaru sekier. Otŕnenie majú veľmi rozmanité – čo sa týka dĺžky, sfarbenia i usporiadania v areole. Medzi guľovitými rastlinami majú niektoré druhy najdlhšie tŕne, napr. Lobivia backebergiana var. wrightii, ktorá má tŕne ohybné, dosahujúce dĺžku až 20 cm.
Kvitnú cez deň od apríla až do jesene a ich farebná škála je nevyčerpateľná, pretože okrem modrej sa vyskytujú vo všetkých odtieňoch. Dokonca niektoré majú vo svojich kvetoch aj kombináciu čiernej so žltou alebo červenou farbou. Farba kvetov nie je typická ani v rámci druhu, pretože môžeme nájsť aj exempláre s naraz rozkvitnutými kvetmi, ktoré majú rozličné sfarbenie.
Plod je guľovitá bobuľa, ktorá vysychá, alebo obsahuje lepkavú hmotu. V druhom prípade sa potom semená uvoľňujú dlhší čas. Jednotlivé druhy sa medzi sebou veľmi vďačne krížia, preto keď chceme uchovať druhovú čistotu, mali by sme radšej tieto príbuzné druhy pestovať ďalej od seba, lebo včely prenášajú peľ z jednej rastliny na druhú. Z pestovateľského hľadiska patria lobivie k vďačným kaktusom. Nemajú žiadne špeciálne nároky, ako napríklad rody pochádzajúce z Brazílie. Najlepšie sa cítia vonku na priamom slnku a čerstvom vzduchu. Na letné stanovište ich vyložíme už koncom februára alebo začiatkom marca, pretože slnko ešte nemá v tomto období veľkú silu a nemusíme sa obávať, že by ich pokožku mohlo popáliť. Neprekážajú im ani nočné mrazy, ktoré sa v tomto čase môžu vyskytnúť, práve naopak, slabé mínusové hodnoty majú pozitívny vplyv na ich kvetuschopnosť.
U mňa prežili aj sneženie. Sneh na ich tele vydržal niekoľko dní, a napriek tomu ani jedna neuhynula. Lobivie nezakrývam ani počas dažďov cez celé vegetačné obdobie. Zálievku im môžeme dožičiť hneď potom, ako zistíme, že majú suchú zeminu. Zloženie substrátu je rovnaké ako pre iné vysokohorské rastliny – málo humusu a viac drenáže.
V letných horúčavách lobivie nepolievame, pretože vtedy stagnujú, oddychujú. V septembri im, pokiaľ to počasie dovoľuje, dožičíme niekoľko výdatných zálievok, aby rastliny do konca jesene načerpali energiu na prezimovanie. Jesenné prírastky už nie sú veľké, ale vtedy majú najdlhšie a najkrajšie tŕne.
Pred jesennými zrážkami ich musíme chrániť. Môžeme ich prikryť fóliou alebo tabuľou skla. Na zimné stanovište ich sťahujeme až vtedy, keď je substrát stopercentne suchý a nové prírastky sú ustálené.
Prezimovať musia v absolútnom suchu a pri teplote okolo 5-10 °C, v opačnom prípade sa môžu znovu prebudiť a začať rásť. Keďže počas zimného obdobia nedostávajú dostatočné množstvo slnečného žiarenia, pletivá sú slabé, vegetačný stred sa abnormálne predlžuje a rastliny sa deformujú. Deformácie sa už väčšinou nevrátia k normálu, preto musíme použiť hlboký rez, aby sme tieto novovzniknuté odnože mohli použiť na nové rozmnožovanie.
Medzi často pestované druhy patria: Lobivia caespitosa, L. allegraiana, L. tiegeliana, atď. Rastliny z okruhu Lobivia pentlandii majú voľnejšie otŕnenie a stredne veľké, odnožujúce telo. Kvety sa na nich objavujú počas celého roka. Môžu byť biele, ružové, červené alebo fialové.
Lobivia densispina a podobné druhy sú krátko stĺpovité, odnožujú iba sporadicky a majú veľmi husté otŕnenie, kvôli ktorému mnohokrát nevidíme vlastné telo rastliny. Má veľké žlté, červené alebo oranžové kvety, kvitnú naraz vo veľkom počte. Veľkou prednosťou lobívií je ich malá náročnosť, pomalý metabolizmus, pravidelné a bohaté kvitnutie a spoľahlivé prezimovanie pri nízkych teplotách. Často sa pestujú aj v skleníkoch. Takto pestované rastliny vyzerajú „unavené“, ich otŕnenie je nepravidelné, neupravené a nekvitnú tak bohato ako rastliny vo voľnej kultúre. Prežívajú a kvitnú však aj v takýchto podmienkach, čo potvrdzuje obrovskú húževnatosť tejto skupiny kaktusov.
