Počas vegetačného obdobia je optimálna teplota pre sukulenty 26 až 28 °C. Metabolizmus prevažnej väčšiny druhov prebieha najintenzívnejšie, čo sa prejaví predovšetkým na bohatom vývine a funkcii koreňov. Škodlivé mikroorganizmy nachádzajúce sa v zemine hynú, čo sa odrazí na ich raste.
Pri príliš vysokej, alebo naopak veľmi nízkej teplote sa látková premena rastliny spomalí, až sa úplne zastaví. Zastavenie rastu, alebo v krajných prípadoch až zhadzovanie pukov, našťastie neznamená pohromu, rastlina sa len prispôsobila novým podmienkam. Je totiž schopná ubrániť sa pred nepriaznivými vplyvmi prostredia sama. Dôležité však je, aby sme ju počas tejto stagnácie nenútili rásť tým, že ju polejeme. Práve táto „pomoc“ môže znamenať jej koniec.
Počas vrcholiacej vegetácie potrebujú sukulenty nielen primeranú dennú teplotu, ale aj určitý rozdiel teplôt medzi dňom a nocou. Tridsaťstupňové teploty môžu byť pre ne prospešné len vtedy, ak zároveň nočné teploty klesajú o osem až desať stupňov. Už pri teplote 23 °C môžu rastliny zastaviť svoj rast, preto ich v takomto prípade nesmieme poliať a zemina musí byť dôkladne vysušená. Počas veľmi teplých nocí môže voda škodiť rovnako, ako keby sme ich poliali v zime. V tomto období im teda nebezpečenstvo hrozí len od kaktusára!
Kaktusy a sukulenty pomaly prestávajú kvitnúť, ale nové potešenie poskytujú dozrievajúce plody. V tomto období treba prestať aj s ich vrúbľovaním, pretože rastlinky do prezimovania už nebudú mať dostatok času na úspešné zrastenie a cenný vrúbeľ môže veľmi ľahko uhynúť.
Druhá polovica augusta už býva teplotne miernejšia, dni sa začínajú skracovať a aj nočné teploty pomaličky klesajú. Na rastlinkách sa objavujú nové tŕne, ktoré sú dlhšie a pestrofarebnejšie ako jarné a aj vrcholová vata je omnoho bohatšia. Práve teraz potrebujú poslednú výdatnú zálievku pred zimovaním. Neprekáža im ani dlhotrvajúce premokrenie. Treba ich nechať, nech sa napijú dosýtosti. Môže sa stať, že opäť rozkvitnú druhy, ktoré už počas jari raz svoje kvety ukázali. Sú to napríklad niektoré rebúcie, pavúkovce, bradavkovce a podobne.
Nikdy nie je na škodu, ak tesne pred prezimovaním rastlinky skontrolujeme, pretože počas suchých a teplých dní sa na nich mohli rozmnožiť cicavé škodce. Pozorne prehliadneme povrch rastlín, či sa na nich nenachádzajú žltošedé až hrdzavohnedé fľaky, ktoré sa rozširujú veľmi rýchlo. Spôsobujú ich drobné roztoče, známejšie ako červené pavúčiky. Sú to najnebezpečnejšie škodce kaktusových zbierok. Napádajú predovšetkým druhy s tenkou pokožkou, akými sú napríklad ježice, fakľovčeky, rebúcie.
Pretože sa rozmnožujú neuveriteľne rýchlo, môžu zamoriť aj ostatné rastliny. Pokiaľ včas a účinne nezakročíme, dokážu zlikvidovať aj celú zbierku.
Keďže sú veľmi drobné, je lepšie použiť silnú lupu, pod ktorou sa javia ako pomaly lezúce červené guľôčky. Rastliny ničia tak, že z ich tiel cicajú šťavu, ale hlavnú škodu spôsobujú tým, že v mieste bodnutia začne pokožka schnúť, chrastavieť a tá potom navždy stráca schopnosť ochrániť asimilačné bunky. Vzniknuté fľaky sú také typické pre tohto škodcu, že aj menej skúsený pestovateľ ich dokáže určiť na sto percent.
Existuje veľa účinných chemických prípravkov na ich likvidovanie a dajú sa kúpiť v každej špecializovanej záhradkárskej predajni. Pred kúpou je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Podľa mojich skúseností je bezpečnejšie a aj úspešnejšie likvidovať ich zvyšovaním teploty, čo sa v uzavretých skleníkoch a fóliovníkoch dá dosiahnuť počas slnečného dňa. Stačí, ak teplota vystúpi na 45 až 50 °C, čo rastlinkám ešte neublíži, ale roztoče zaručene zabije.
Ďalším a veľmi rozšíreným škodcom je vlnačka. Sú to drobné červíky, ktoré tiež vyciciavajú šťavu z rastlín. Dosahujú veľkosť ledva 2 mm, ale ich telo pokrývajú biele vatové vločky, ktoré ich ľahko prezradia.
Ak sme našli len niekoľko červov, stačí ich rozpučiť pinzetou alebo paličkou. Existujú aj účinné látky na ich likvidáciu, ale pred ich použitím sa vždy treba poradiť s odborníkom.
Do konca vegetačného obdobia zostáva už len zopár týždňov, preto treba využiť každú chvíľu na sledovanie kaktusov a ak máme fotoaparát, treba zachytiť všetky detaily na rastlinkách, aby sme mohli pri ich pozorovaní prežiť krásne chvíle aj v zime.
