Ako všetky ostatné živé organizmy, aj kaktusy bývajú napádané chorobami. Môžeme ich rozdeliť na fyziologické a fytopatogénne.
Fyziologické choroby
Zapríčinené sú najmä vonkajšími faktormi. Vysoké teploty sú príčinou „uvarenia“, prílišná intenzita slnečného svitu spôsobuje popálenia.
Poškodenie mrazom – nastáva pri teplote pod bodom mrazu. Pri čiastočnom poškodení vznikajú hnedé škvrny, nezasahujúce hlbšie pletivá. Pri úplnom poškodení sú zasiahnuté aj hlbšie ležiace pletivá, rastlina sa stáva priehľadnou a odhníva. Preto v zime musíme dávať pozor na teplotu v skleníku.
Nedostatok vlahy – sa prejavuje zošúverením rastliny, nekvitnutím, zhadzovaním pukov, prípadne uschnutím celej rastliny. Nadbytok vlahy sa stáva osudným pre deväťdesiat percent rastlín. Odspodu zhnednú a zhnijú.
Nedostatok vzduchu a vysoká vlhkosť – majú za následok, že rastlinky sa stanú chúlostivými a ľahko podľahnú najmä hubovým chorobám.
K ďalším fyziologickým poruchám patria choroby zapríčinené nedostatkom niektorých prvkov. Tomuto javu predchádzame správnym pôdnym režimom.
Mechanické poškodenia
Zapríčiňuje najmä človek alebo domáce zvieratá. Časté sú aj požery od slimákov, myší či potkanov. Pri čerstvo vypikírovaných semenáčikov sa stáva, že miesto, kam sme položili kaktusíky, s obľubou využívajú mačky na poobedňajšiu siestu.
Choroby
Medzi choroby spôsobené vírusmi patria drobné žltozelené alebo hnedé preliačiny na tele rastlín, ktoré zapríčiňujú rastové deformácie, slabý rast. Choroba sa prenáša vegetatívne alebo špinavým náradím pri vrúbľovaní. Neexistuje liečba, rastliny musíme odstrániť.
Bakteriózy a mykózy
Na kaktusoch sa bakteriózy prejavujú len zriedkavo, naopak mykózy tvoria významnú skupinu chorôb. Rozširujú sa najmä vo vlhkom a teplom prostredí. Najviac škôd spôsobujú na mladých rastlinách v množiarňach. Prejavujú sa hnedými škvrnami na koreňoch, koreňový kŕčik zhnedne, na tele sa tvoria oválne hrdzavé škvrny, nekrotizujú sa cievne zväzky, rastlinky vodnatejú a usychajú. Najviac sa vyskytujú na druhoch Astrophytum. Najlepšia je prevencia. Semená treba hneď po dozretí pozberať a ošetriť, ako sme písali v minulom čísle. Nenechávame ich zbytočne dlho na rastline. Ďalšou možnosťou je morenie prípravkami Benlate, Thiuram, majú však spomaľovací účinok na klíčenie. Prevenciou, ale aj liekom na vyklíčené, prípadne napadnuté semenáčiky je do istej miery aj Previcur. Dospelé rastliny však nie sú tak často napádané hubovými chorobami ako semená.
Škodcovia
Medzi najnebezpečnejších škodcov patrí voška koreňová. Parazituje najprv na koreňoch, ktoré napicháva a cica šťavu. Po premnožení prechádza na nadzemnú časť rastlín, usadzuje sa v záhyboch, medzi rebrami a škodí takisto cicaním. Tvorí biely vatovitý povlak na koreňoch aj na nadzemnej časti.
V boji proti nej je opäť najlepšia prevencia. Každú novú rastlinku dôkladne prezrieme, najmä jej korene, a až potom ju zaradíme do zbierky. Ak objavíme škodcu, rastlinu vyberieme z pôdy, zbavíme ju zeminy, najlepšie umytím. Na desať až dvadsať minút ju ponoríme do roztoku Bi 58. Procedúru opakujeme po piatich až ôsmich dňoch, potom môžeme rastlinu zasadiť. Je to síce zdĺhavý spôsob, ale osvedčil sa mi na sto percent. Preventívnym opatrením, a nielen proti voške, je zapáliť balíček tabaku v uzavretom skleníku a nechať pôsobiť dym najlepšie cez noc.
Druhým najvážnejším škodcom je červený pavúčik. Príznaky sa prejavia zošúverením pokožky, najčastejšie na temene a následným zhnednutím epidermy. Platia na neho sírnaté, ale aj meďnaté prípravky a vyššia vlhkosť vzduchu.
Medzi ostatných škodcov patria puklice, molice, mravce, ale tieto nenarobia ani zďaleka toľko škody ako spomínané druhy. Likvidujeme ich postrekmi alebo kúpeľom Bi 58, Actellic, Basudin. Pamätajte však, že v dobre rastúcej zbierke a pri zachovaní preventívnych opatrení sa nevyskytnú choroby ani škodcovia.
